Šašiniarik tenkozobý je na Slovensku navzácnejším s trsteniarikov, ktoré u nás aj hniezdia.Ale vzácne sa, mimo hniezdiska, zjavuje aj počas migrácie. Hlavné výskytové lokality sú známe hlavne z Poddunajskej,Východoslovenskej nížiny a zo Záhoria a jedná sa zväčša o pohniezdne potulky. Hlavným centrom rozšírenia sú oblasti okolo Stredozemného mora a najbližšou veľkou hniezdnou lokalitou je Neziderské jazero, skadiaľ pravdepodobne pochádzajú aj jedince vyskytujúce sa na našom území.
Odchytom a krúžkovaniu vtactva na rybníku Zelené pri Poltári sa pravidelnejšie venujem od roku 2006, zaujal ma kvôli jeho rozsiahlim pobrežným zárastom trste a pálky, ktoré svojou rozlohou v našom regione nemajú konkurenciu /bývalý okres Lučenec/.
Dominantnými druhmi počas obdobia nidifikácie su trsteniarik malý /Acrocephalus schoenobaenus/, trsteniarik bahenný /Acrocephalus scirpaceus/, trteniarik spevavý /Acrocephalus palustris/ a strnádka trstinová /Emberiza schoeniclus/. Ako nocovisko, porasty tŕstia využívaju lastovičky /Hirundo rustica/, brehuľe riečne /Riparia riparia/ a pŕhľaviare čiernohlavé /Saxicola torquata/.
25.9.2009 som šiel posledný krát v sezóne krúžkovať na túto lokalitu, trošku nezvykle, lebo po iné roky som tu končieval už začiatkom septembra alebo v auguste. Život v porastoch trste už bol v útlme, pri stavbe sietí sa mi to zdalo úplne prázdne. Postavil som 80m sietí kolmo na vodnú hladinu,pričom až 60m bolo na suchu. Dĺžka sietí presne obsiahla šírku pásu pobrežnej vegetácie. Siete som postavil asi o 17:00 hod., takže do zotmenia už zostávalo len asi 2 a pol hodiny. Hneď pri prvej kontrole som zo spodného vaku, asi 30 cm nad zemou, vyslobodil 1 ad. ex. šašiniarika.Pokiaľ mi je známe, je to prvý výskyt na území stredného Slovenska, a zaujímavý je aj dosť neskorý dátum. Okrem toho je zaujímavá aj poloha lokality, ktorá sa nenachádza v nížine, ale je už súčasťou Revúckej vrchoviny /300 m.n.m./. Tesne po vypustení sa ozval svojím tipickým začiatkom spevu. Druhý deň som ho už na lokalite nepozoroval.
Zdá sa, že v poslednej dobe, sa stále častejšie ex. tohto druhu zjavujú aj na lokalitách kde boli doteraz neznáme. Bude zaujímavé sledovať, či ide o prirodzené rozširovanie areálu, alebo len intenzívnejší výskum a väčší počet ornitológov.
Okrem šašiniarika boli okrúžkované 8 ex. Saxicola torquata, 6 ex. Hirundo rustica, 3 ex. Remiz pendulinus, 2 ex. Acrocephalus schoenobaenus, 1 ex. Acrocephalus scirpaceus, 2 ex. Emberiza schoeniclus, 1 ex. Phylloscopus collybita, 1 ex. Sylvia atricapilla.Celkovo to bolo slabé, pre pokročilú dobu.
FOTO:Odchytený Acrocephalus melanopogon, južný a severný breh rybnika Zelené pri Poltári v skorú jar /archív autora/.
Šašiniarik tenkozobý je na Slovensku navzácnejším s trsteniarikov, ktoré u nás aj hniezdia.Ale vzácne sa, mimo hniezdiska, zjavuje aj počas migrácie. Hlavné výskytové lokality sú známe hlavne z Poddunajskej,Východoslovenskej nížiny a zo Záhoria a jedná sa zväčša o pohniezdne potulky. Hlavným centrom rozšírenia sú oblasti okolo Stredozemného mora a najbližšou veľkou hniezdnou lokalitou je Neziderské jazero, skadiaľ pravdepodobne pochádzajú aj jedince vyskytujúce sa na našom území.
Odchytom a krúžkovaniu vtactva na rybníku Zelené pri Poltári sa pravidelnejšie venujem od roku 2006, zaujal ma kvôli jeho rozsiahlim pobrežným zárastom trste a pálky, ktoré svojou rozlohou v našom regione nemajú konkurenciu /bývalý okres Lučenec/.
25.9.2009 som šiel posledný krát v sezóne krúžkovať na túto lokalitu, trošku nezvykle, lebo po iné roky som tu končieval už začiatkom septembra alebo v auguste. Život v porastoch trste už bol v útlme, pri stavbe sietí sa mi to zdalo úplne prázdne. Postavil som 80m sietí kolmo na vodnú hladinu,pričom až 60m bolo na suchu. Dĺžka sietí presne obsiahla šírku pásu pobrežnej vegetácie. Siete som postavil asi o 17:00 hod., takže do zotmenia už zostávalo len asi 2 a pol hodiny. Hneď pri prvej kontrole som zo spodného vaku, asi 30 cm nad zemou, vyslobodil 1 ad. ex. šašiniarika.Pokiaľ mi je známe, je to prvý výskyt na území stredného Slovenska, a zaujímavý je aj dosť neskorý dátum. Okrem toho je zaujímavá aj poloha lokality, ktorá sa nenachádza v nížine, ale je už súčasťou Revúckej vrchoviny /300 m.n.m./. Tesne po vypustení sa ozval svojím tipickým začiatkom spevu. Druhý deň som ho už na lokalite nepozoroval.
Zdá sa, že v poslednej dobe, sa stále častejšie ex. tohto druhu zjavujú aj na lokalitách kde boli doteraz neznáme. Bude zaujímavé sledovať, či ide o prirodzené rozširovanie areálu, alebo len intenzívnejší výskum a väčší počet ornitológov.