Hortobágy 23. - 25.10.2009

Predposledný októbrový víkend sa ocitla skupinka milovníkov slečny Ornitológie na legendami opradenom území NP Hortobágy.

Deň 1.; 23.10.09, piatok

Šesť osmín našej partie (Dušan Kerestúr, Rišo Kvetko, Jozef Lengyel, Braňo Matejovič, Jano Matula, Marian Mojžiš) si dalo zraz v Patkós csárde. Po príchode do našej prechodnej ubytovne (Rišov domček v obci Kocsújfalu) nás privítala potopa: po otvorení vchodových dverí stála vrstva vody v niekoľkých miestnostiach, našťastie spálňa zostala nedotknutá. Vinníkom bolo prasknuté vodovodné potrubie. Malá brigáda nepríjemnú situáciu odstránila.

Podvečer sa nám podaril ešte krátky výlet na Hortobágy - halastó (rybníky), kde sme zažili pozorovanie dňa - svojou prítomnosťou nás poctil "sám veľký" pelikán kučeravý.



Večer a noc sa niesli v znamení slivovice z Nitrianskeho Hrádku, čikútkavo tokajúcej močiarnice Gallinago stenura v podaní Jožka Lengyela, a príchodom zvyšku nášho osadenstva (Martin Balog, Fero Bednár).


Deň 2.; 24.10.09, sobota

Ráno nás sprievodca Rišo zobral do puszty - na lokalitu Szálkahalom.







Cieľom boli kulíky vrchovské - po chvíli sa objavili v pobiehajúcom kŕdliku 42 ex.




Atmosféru samotného miesta dotvárali prelietajúce a ohlášajúce sa žeriavy popolavé (tie vlastne vytvárali kulisu všetkých 3 dní, ktoré sme na Hortobágyi strávili), kde tu sa mihnúca kaňa sivá, dvojica kulíkov zlatých alebo kuvik ukrytý v baloch slamy. Pri budovách hospodárstva vyspevovali pipíšky.




Stretli sme sa aj s rodinkou maďarských ornitológov (Kiss Ákos, Kardos Éva, Kiss József) - tiež hľadali kulíky vrchovské.

Pocity z vyľudnenej puszty boli oveľa príjemnejšie ako z ľuďmi prepchatých rybníkov - kam sme sa vybrali po obede v Patkós csárde. Okrem iných potešili kulíky bledé (tie prednostne Braňa), kŕdlik hvizdákov veľkých a všeobecne bohatá vtáčia nádielka. Ferovi pekne pózoval chriašteľ vodný. Po návrate do Rišovej rezidencie sme večer zasvätili bohu vína a výbornej konverzácii.


Deň 3.; 25.10.09, nedeľa

Hneď po raňajkách Jožo s Dušanom vyvesili vedľa obce krakľovník Made in Nitriansky Hrádok.



Následne sme do tretice navštívili rybníky - ani tentoraz nesklamali. Na rybníku č. 2 Rišo po chvíli objavil so svojím monokulárom medzi vtáčím osadenstvom 7 ex. husy malej - potom sa medzi nami na pozorovacej veži rozprúdila poučná "identifikačná" debata ohľadne tohoto druhu husy.



Po návrate do Kocsújfalu sme sa hromadne naobedovali a začali sa zberať smerom domov. Definitívna rozlúčka sa uskutočnila už mimo Hortobágyi, na lokalite Tisza - tó. Vtáčou bodkou za našou akciou tu bol mladý chriašť malý a fúzatky prilákané nahrávkou z mobilu.

Viszontlátásra Hortobágy!


foto: Martin Balog, Fero Bednár, Jozef Lengyel, Braňo Matejovič, Jano Matula, Marian Mojžiš

Volavky

Volavka popolavá (Ardea cinerea) hniezdi na Trnavských rybníkoch od r.2002 v porastoch pálky v počte od 5 do 10 párov.

Volavka biela (Egretta alba) vyskytuje sa na rybníkoch takmer celoročne s najväčšou koncentráciou na jeseň (18.10.2008-120 ex.).Najbližšie hniezdiská tejto volavky sú na Neziderskom jazere.

Šašiniarik tenkozobý /Acrocephalus melanopogon/ na Strednom Slovensku

Šašiniarik tenkozobý je na Slovensku navzácnejším s trsteniarikov, ktoré u nás aj hniezdia.Ale vzácne sa, mimo hniezdiska, zjavuje aj počas migrácie. Hlavné výskytové lokality sú známe hlavne z Poddunajskej,Východoslovenskej nížiny a zo Záhoria a jedná sa zväčša o pohniezdne potulky. Hlavným centrom rozšírenia sú oblasti okolo Stredozemného mora a najbližšou veľkou hniezdnou lokalitou je Neziderské jazero, skadiaľ pravdepodobne pochádzajú aj jedince vyskytujúce sa na našom území.

Odchytom a krúžkovaniu vtactva na rybníku Zelené pri Poltári sa pravidelnejšie venujem od roku 2006, zaujal ma kvôli jeho rozsiahlim pobrežným zárastom trste a pálky, ktoré svojou rozlohou v našom regione nemajú konkurenciu /bývalý okres Lučenec/.
Dominantnými druhmi počas obdobia nidifikácie su trsteniarik malý /Acrocephalus schoenobaenus/, trsteniarik bahenný /Acrocephalus scirpaceus/, trteniarik spevavý /Acrocephalus palustris/ a strnádka trstinová /Emberiza schoeniclus/. Ako nocovisko, porasty tŕstia využívaju lastovičky /Hirundo rustica/, brehuľe riečne /Riparia riparia/ a pŕhľaviare čiernohlavé /Saxicola torquata/.
25.9.2009 som šiel posledný krát v sezóne krúžkovať na túto lokalitu, trošku nezvykle, lebo po iné roky som tu končieval už začiatkom septembra alebo v auguste. Život v porastoch trste už bol v útlme, pri stavbe sietí sa mi to zdalo úplne prázdne. Postavil som 80m sietí kolmo na vodnú hladinu,pričom až 60m bolo na suchu. Dĺžka sietí presne obsiahla šírku pásu pobrežnej vegetácie. Siete som postavil asi o 17:00 hod., takže do zotmenia už zostávalo len asi 2 a pol hodiny. Hneď pri prvej kontrole som zo spodného vaku, asi 30 cm nad zemou, vyslobodil 1 ad. ex. šašiniarika.Pokiaľ mi je známe, je to prvý výskyt na území stredného Slovenska, a zaujímavý je aj dosť neskorý dátum. Okrem toho je zaujímavá aj poloha lokality, ktorá sa nenachádza v nížine, ale je už súčasťou Revúckej vrchoviny /300 m.n.m./. Tesne po vypustení sa ozval svojím tipickým začiatkom spevu. Druhý deň som ho už na lokalite nepozoroval.
Zdá sa, že v poslednej dobe, sa stále častejšie ex. tohto druhu zjavujú aj na lokalitách kde boli doteraz neznáme. Bude zaujímavé sledovať, či ide o prirodzené rozširovanie areálu, alebo len intenzívnejší výskum a väčší počet ornitológov.
Okrem šašiniarika boli okrúžkované 8 ex. Saxicola torquata, 6 ex. Hirundo rustica, 3 ex. Remiz pendulinus, 2 ex. Acrocephalus schoenobaenus, 1 ex. Acrocephalus scirpaceus, 2 ex. Emberiza schoeniclus, 1 ex. Phylloscopus collybita, 1 ex. Sylvia atricapilla.Celkovo to bolo slabé, pre pokročilú dobu.
FOTO:Odchytený Acrocephalus melanopogon, južný a severný breh rybnika Zelené pri Poltári v skorú jar /archív autora/.

Hniezdenie kane popolavej (Circus pygargus) v lučenskej časti Poiplia

Dušan Kerestúr a Marian Mojžiš


Kaňa popolavá (Circus pygargus) je v Lučenskej kotline - hlavne v časti Poiplia - pravidelne, avšak nepočetne migrujúcim druhom, prevažne v jarnom, menej v jesennom období. Najčastejšie sa vyskytuje jednotlivo - maximálne bolo pozorovaných spolu 5 ex. (4 samce + 1 hnedý vták) prelietajúcich 18.4.1998 ponad močiar pri Béteri, JV pri Lučenci (MOJŽIŠ 2000 a KERESTÚR, MOJŽIŠ 2008).

V roku 1997 zahniezdila pri Rapovciach, na poli v poraste ozimnej pšenice. Zo znášky 5 - tich vajec úspešne vyletelo 5 mláďat (MOJŽIŠ 2000).

Ďalšie hniezdenie sme zistili v roku 2009 pri Veľkej nad Ipľom. Pár bol na lokalite zistený 6. mája. Hniezdny biotop tvoril močiar intenzívne zarastajúci vŕbou.


24. júna sme v hustej močiarnej vegetácii dohľadali hniezdo s 3 vajcami (z 1 sa práve liahlo mláďa).
Pri kontrole 12. júla: v hniezde 2 pull., boli označené ornitologickými krúžkami. Počas oboch návštev hniezda sme na prístupový chodník aplikovali dezinfekčný prípravok na odpudenie prípadných predátorov.
10. augusta: 1 juv. s krúžkom sedel na nízkej vŕbe na okraji hniezdiska.



Literatúra:

MOJŽIŠ, M. 2000: Prvé dokázané hniezdenie kane popolavej (Circus pygargus) v Lučenskej kotline. - Buteo 11: 157 - 160.

KERESTÚR, D., MOJŽIŠ, M. 2008: Vtáctvo močiara pri Béteri (Lučenec, stredné Slovensko) v rokoch 1991 - 2008. - Tichodroma 20: 155 - 160.

PR Pohrebište, 3.-5.7.2009

Myšlienka zorganizovať túto akciu nás napadla po návšteve NPR Parížske močiare v okrese Nové Zámky.Táto lokalita je každoročne navštevovaná viacerými skupinami ornitológov zo Slovenska,ale aj zo zahraničia /hlavne z Maďarska a Česka/. Výskum resp. krúžkovanie sa tu vykonáva už desaťročia,pričom na ostatné lokality v Podunajsku sa ako keby zabúdalo.
Rozhodovali sme sa medzi viacerými variantami, na koniec padla voľba na PR Pohrebište pri obci Marcelová v okrese Komárno, kde sa naposledy vykonával podrobnejší výskum na začiatku 90tich rokov.
PR má rozlohu 69,33 ha z čoho asi polovicu tvoria vysoké zárasty pobrežnej vegetácie,hlavne pálky a trste. V strednej časti je otvorená hladina.
Našim cieľom bolo zistiť druhové zloženie ornitifauny, jej zmeny od posledného výskumu, pomery medzi jednotlivými druhmi trsteniarikov /Acrocephalus/. A v kútiku duše sme dúfali, že v sieti nájdeme aj šašiniarika tenkozobého /Acrocephalus melanopogon/, veď poloha lokality by tomu nasvedčovala /medzi Dunajom a PR Parížske močiare/.
Náročnou úlohou bolo napínanie nárazových sietí. Spolu sme nainštalovali 120m sietí, v redšej trstine,od hĺbky vody 10 do 100 cm. Slnko neznesiteľne pálilo, komáre štípali, vo vysokých čižmách nám žblnkotal pot, ale okolo 16:00 hod. siete stáli.

Dominantným druhom pri kontrolách bol trsteniarik bahenný /Acrocephalus scirpaceus/, z ktorého sme okrúžkovali spolu 55 ex. Jeden z nich mal krúžok maďarskej ornitologickej centrály, bol krúžkovaný v regióne Fejér, 72 km JZ 31.7.2008.
Počas odchytov nás navštívili aj Stano Harvančík a Laco Šnírer, ktorí tu robili inventarizačný výskum na začiatku 90 tich rokov. Prišli si zaspomínať a psychicky nás podporiť.


Takto to vyzeralo pri kontrolách, siete sme nainštalovali netipicky v tvare kríža,dlhšou stranou pozdĺž vodnej hladiny.
Fúzatka trstinová / Panurus biarmicus / bola na lokalite pomerne bežným zjavom, spolu sme okrúžkovali 19 ex., zväčša mladé vtáky.
Najväčším prekvapením pre nás bol odchyt 14 ex. šašiniarika tenkozobého /Acrocephalus melanopogon/, skoro pri každej kontrole bol v sieti aspoň jeden, a prvý hneď pri prvej kontrole.
Medzi odchytenými ex. boli ako adultné tak aj mladé vylietané vtáky, takže pravdepodobne ide o druhé hniezdisko tohto vzácneho spevavca.Jeden ex. bol odchytený s maďarským krúžkom, krúžkovaný v regióne Pest, 137 km juhozápadne, pred rokom a 11 mesiacmi.
Medzi okrúžkovanýmí svrčiakmi slávikovitými / Locustella luscinioides / bol jeden ex. nezvyčajne tmavo sfarbený.
Posledný deň ráno nás v sieťach prekvapili 2 ex. chriašťeľov vodných /Rallus aquaticus/, s ktorými sme usporiadali krátky fotoshooting. Obidva ex. boli samce, jeden mladý a druhý starší.


Chavkoše nočné / Nycticorax nycticorax / nás sprevádzali počas celého nášho pobytu,tento krásavec sedel na dne Patinského kanála.Pri stmievaní preletovali ponad lokalitu na nocovisko a spolu s hlasmi chriašťov malých /Porzana parva/ vytvárali neopakovateľnú atmosféru.
Akciu sme unavení ukončili v nedeľu 5.7.2009, v obedňajších hodinách. Spolu sme okrúžkovali 160 vtákov z 22 druhov. Spokojní s výsledkom, sme boli všetci za jedno, budúci rok sa sem znovu vrátime.
FOTO: Jozef Lengyel /CHKO Dunajské luhy/,Jan Matula a Dušan Kerestúr /SOS Birdlife/.

Krakľa belasá (Coracias garrulus), 12. - 27.8.2009, Pleš, okr. Lučenec

V dňoch 12. až 27.8.2009 sa zdržiaval 1 ex. krakle belasej (Coracias garrulus) na pastvinách intenzívne spásaných ovcami, severne pri Pleši - medzi obcou, osadou Julova dolina a salašom Ďugdel (JJV časť okresu Lučenec, Banskobystrický kraj, západná časť orografického celku Cerová vrchovina - podcelok Mučínska vrchovina, rozpätie nadmorskej výšky 207 - 258 metrov, súradnice N 48°14´12´´, E 19°45´00´´).

Jedinec - pravdepodobne nehniezdiaci subadult na predmigračnej potulke - bol pozorovaný na lokalite celkove počas 9. kontrol. Väčšinu času lovil potravu (hmyz, v 1 prípade zistený malý plaz) náletmi na zem z kolíkov nízkeho oplotenia na pastvine, menej z drôtov 22 kV elektrického vedenia. Na lovisku sa pohyboval v okruhu 250 - 300 metrov - v 3 prípadoch bol videný asi 700 metrov Z až SZ smerom od loviska (raz spontánne, 2 krát po vyrušení pozorovateľom). Z ostatných prejavov správania sa boli zaznamenané: posedávanie - odpočinok na drôtoch EV, čistenie sa, vystieranie krídiel a prelety.


V dňoch 30. a 31.8., ani 3.9. už krakľa na lokalite zistená nebola. Následne bude inštalovaných niekoľko vhodných búdok v blízkom okolí.

Podľa slov niektorých miestnych pastierov a hospodárov, v 50., 60. a možno v 70. - tych rokoch minulého storočia krakľa hniezdievala aj v západnej časti Cerovej vrchoviny - poznajú ju v dedinách Lipovany, Pleš a Mučín. Ľudovo ju volali "zelená vrana".

Za obdobie rokov 1988 - 2009 je opísané pozorovanie pravdepodobne jediným potvrdeným v okrese Lučenec.

Trnavské rybníky

Už viac rokov robím odchyty na Trnavských rybníkoch v mesiacoch júl-august.V stabilne vybudovanom 42m prieseku v poraste pálky a trstiny.Jednotlivé odchyty začínam približneo 17 hod.až do príletu škorcov,ktoré lokalitu využívajú ako nocovisko v niekoľko tisícových krdľoch.Skoro ráno pokračujem až po odlete škorcov približne do 10 hod.Takto som urobil tohto roku zatiaľ 7 odchytov s celkovým počtom okrúžkovaných vtákov 303 ex. pri 18 druhoch.

Najviac krúžkovaným druhom je trsteniarik bahenný Acrocephalus scirpaceus
v počte zatiaľ 115 ex.Podarilo sa odchytiť vtáka ktorý bol krúžkovaný v minulom roku na tom istom mieste.Na obrázku je tohtoročný mladý vták z krajným chvostovým perom zafarbeným do biela.

Trsteniariky pásikavé Acrocephalus schoenobaenus
sú zaujímavé tým,že vtomto období sa chytajú jedince s veľkou farebnou variabilitou a vtáky s "nadváhou"vtáčik na obrázku má hmotnosť 18g.Trsteniariky pásikavé ako jediné z našich trsteniarikov hniezdia až na severe škandinávskeho poloostrova.V r.2002 som tu odchytil jedinca s fínskym krúžkom.

Trsteniarik škriekavý Acrocephalus arundinaceus na obrázku bol krúžkovaný 1.9.2008 na Vranskom jazere v Chorvátsku,kontrolovaný 2.8.2009 na rybníkoch.Okrúžkovaných bolo 20 ex. 28.7. bolo pri jednej kontrole odchytených naraz až 9 ex.

Svrčiak slávikovitý Locustella luscinioides vzácne sa vyskytnú aj jedince zo slabo škvrnitým hrdlom,zatiaľ bolo okrúžkovaných 22 ex.

Kúdelnička lužná Remiz pendulinus všetkých 14 doteraz odchytených jedincov boli mladé tohto ročné vtáky.

Kolibkárik spevavý Phylloscopus trochilus tohtoročný mladý vták.Prekvapením pre mňa bol odchyt až 19 ex. kolibkárika čipčavého Phylloscopus collybita.

To už sa v sieťach začínajú objavovať penice na obr.penica popolavá Sylvia curruca od druhej polovice augusta by sa malo zvýšiť aj druhové zastúpenie na lokalite.Podľa počasia a stavu vodnej hladiny na rybníkoch budem zrejme pokračovať v odchytoch aj v septembri.