Hniezdenie kane popolavej (Circus pygargus) v lučenskej časti Poiplia

Dušan Kerestúr a Marian Mojžiš


Kaňa popolavá (Circus pygargus) je v Lučenskej kotline - hlavne v časti Poiplia - pravidelne, avšak nepočetne migrujúcim druhom, prevažne v jarnom, menej v jesennom období. Najčastejšie sa vyskytuje jednotlivo - maximálne bolo pozorovaných spolu 5 ex. (4 samce + 1 hnedý vták) prelietajúcich 18.4.1998 ponad močiar pri Béteri, JV pri Lučenci (MOJŽIŠ 2000 a KERESTÚR, MOJŽIŠ 2008).

V roku 1997 zahniezdila pri Rapovciach, na poli v poraste ozimnej pšenice. Zo znášky 5 - tich vajec úspešne vyletelo 5 mláďat (MOJŽIŠ 2000).

Ďalšie hniezdenie sme zistili v roku 2009 pri Veľkej nad Ipľom. Pár bol na lokalite zistený 6. mája. Hniezdny biotop tvoril močiar intenzívne zarastajúci vŕbou.


24. júna sme v hustej močiarnej vegetácii dohľadali hniezdo s 3 vajcami (z 1 sa práve liahlo mláďa).
Pri kontrole 12. júla: v hniezde 2 pull., boli označené ornitologickými krúžkami. Počas oboch návštev hniezda sme na prístupový chodník aplikovali dezinfekčný prípravok na odpudenie prípadných predátorov.
10. augusta: 1 juv. s krúžkom sedel na nízkej vŕbe na okraji hniezdiska.



Literatúra:

MOJŽIŠ, M. 2000: Prvé dokázané hniezdenie kane popolavej (Circus pygargus) v Lučenskej kotline. - Buteo 11: 157 - 160.

KERESTÚR, D., MOJŽIŠ, M. 2008: Vtáctvo močiara pri Béteri (Lučenec, stredné Slovensko) v rokoch 1991 - 2008. - Tichodroma 20: 155 - 160.

PR Pohrebište, 3.-5.7.2009

Myšlienka zorganizovať túto akciu nás napadla po návšteve NPR Parížske močiare v okrese Nové Zámky.Táto lokalita je každoročne navštevovaná viacerými skupinami ornitológov zo Slovenska,ale aj zo zahraničia /hlavne z Maďarska a Česka/. Výskum resp. krúžkovanie sa tu vykonáva už desaťročia,pričom na ostatné lokality v Podunajsku sa ako keby zabúdalo.
Rozhodovali sme sa medzi viacerými variantami, na koniec padla voľba na PR Pohrebište pri obci Marcelová v okrese Komárno, kde sa naposledy vykonával podrobnejší výskum na začiatku 90tich rokov.
PR má rozlohu 69,33 ha z čoho asi polovicu tvoria vysoké zárasty pobrežnej vegetácie,hlavne pálky a trste. V strednej časti je otvorená hladina.
Našim cieľom bolo zistiť druhové zloženie ornitifauny, jej zmeny od posledného výskumu, pomery medzi jednotlivými druhmi trsteniarikov /Acrocephalus/. A v kútiku duše sme dúfali, že v sieti nájdeme aj šašiniarika tenkozobého /Acrocephalus melanopogon/, veď poloha lokality by tomu nasvedčovala /medzi Dunajom a PR Parížske močiare/.
Náročnou úlohou bolo napínanie nárazových sietí. Spolu sme nainštalovali 120m sietí, v redšej trstine,od hĺbky vody 10 do 100 cm. Slnko neznesiteľne pálilo, komáre štípali, vo vysokých čižmách nám žblnkotal pot, ale okolo 16:00 hod. siete stáli.

Dominantným druhom pri kontrolách bol trsteniarik bahenný /Acrocephalus scirpaceus/, z ktorého sme okrúžkovali spolu 55 ex. Jeden z nich mal krúžok maďarskej ornitologickej centrály, bol krúžkovaný v regióne Fejér, 72 km JZ 31.7.2008.
Počas odchytov nás navštívili aj Stano Harvančík a Laco Šnírer, ktorí tu robili inventarizačný výskum na začiatku 90 tich rokov. Prišli si zaspomínať a psychicky nás podporiť.


Takto to vyzeralo pri kontrolách, siete sme nainštalovali netipicky v tvare kríža,dlhšou stranou pozdĺž vodnej hladiny.
Fúzatka trstinová / Panurus biarmicus / bola na lokalite pomerne bežným zjavom, spolu sme okrúžkovali 19 ex., zväčša mladé vtáky.
Najväčším prekvapením pre nás bol odchyt 14 ex. šašiniarika tenkozobého /Acrocephalus melanopogon/, skoro pri každej kontrole bol v sieti aspoň jeden, a prvý hneď pri prvej kontrole.
Medzi odchytenými ex. boli ako adultné tak aj mladé vylietané vtáky, takže pravdepodobne ide o druhé hniezdisko tohto vzácneho spevavca.Jeden ex. bol odchytený s maďarským krúžkom, krúžkovaný v regióne Pest, 137 km juhozápadne, pred rokom a 11 mesiacmi.
Medzi okrúžkovanýmí svrčiakmi slávikovitými / Locustella luscinioides / bol jeden ex. nezvyčajne tmavo sfarbený.
Posledný deň ráno nás v sieťach prekvapili 2 ex. chriašťeľov vodných /Rallus aquaticus/, s ktorými sme usporiadali krátky fotoshooting. Obidva ex. boli samce, jeden mladý a druhý starší.


Chavkoše nočné / Nycticorax nycticorax / nás sprevádzali počas celého nášho pobytu,tento krásavec sedel na dne Patinského kanála.Pri stmievaní preletovali ponad lokalitu na nocovisko a spolu s hlasmi chriašťov malých /Porzana parva/ vytvárali neopakovateľnú atmosféru.
Akciu sme unavení ukončili v nedeľu 5.7.2009, v obedňajších hodinách. Spolu sme okrúžkovali 160 vtákov z 22 druhov. Spokojní s výsledkom, sme boli všetci za jedno, budúci rok sa sem znovu vrátime.
FOTO: Jozef Lengyel /CHKO Dunajské luhy/,Jan Matula a Dušan Kerestúr /SOS Birdlife/.

Krakľa belasá (Coracias garrulus), 12. - 27.8.2009, Pleš, okr. Lučenec

V dňoch 12. až 27.8.2009 sa zdržiaval 1 ex. krakle belasej (Coracias garrulus) na pastvinách intenzívne spásaných ovcami, severne pri Pleši - medzi obcou, osadou Julova dolina a salašom Ďugdel (JJV časť okresu Lučenec, Banskobystrický kraj, západná časť orografického celku Cerová vrchovina - podcelok Mučínska vrchovina, rozpätie nadmorskej výšky 207 - 258 metrov, súradnice N 48°14´12´´, E 19°45´00´´).

Jedinec - pravdepodobne nehniezdiaci subadult na predmigračnej potulke - bol pozorovaný na lokalite celkove počas 9. kontrol. Väčšinu času lovil potravu (hmyz, v 1 prípade zistený malý plaz) náletmi na zem z kolíkov nízkeho oplotenia na pastvine, menej z drôtov 22 kV elektrického vedenia. Na lovisku sa pohyboval v okruhu 250 - 300 metrov - v 3 prípadoch bol videný asi 700 metrov Z až SZ smerom od loviska (raz spontánne, 2 krát po vyrušení pozorovateľom). Z ostatných prejavov správania sa boli zaznamenané: posedávanie - odpočinok na drôtoch EV, čistenie sa, vystieranie krídiel a prelety.


V dňoch 30. a 31.8., ani 3.9. už krakľa na lokalite zistená nebola. Následne bude inštalovaných niekoľko vhodných búdok v blízkom okolí.

Podľa slov niektorých miestnych pastierov a hospodárov, v 50., 60. a možno v 70. - tych rokoch minulého storočia krakľa hniezdievala aj v západnej časti Cerovej vrchoviny - poznajú ju v dedinách Lipovany, Pleš a Mučín. Ľudovo ju volali "zelená vrana".

Za obdobie rokov 1988 - 2009 je opísané pozorovanie pravdepodobne jediným potvrdeným v okrese Lučenec.

Trnavské rybníky

Už viac rokov robím odchyty na Trnavských rybníkoch v mesiacoch júl-august.V stabilne vybudovanom 42m prieseku v poraste pálky a trstiny.Jednotlivé odchyty začínam približneo 17 hod.až do príletu škorcov,ktoré lokalitu využívajú ako nocovisko v niekoľko tisícových krdľoch.Skoro ráno pokračujem až po odlete škorcov približne do 10 hod.Takto som urobil tohto roku zatiaľ 7 odchytov s celkovým počtom okrúžkovaných vtákov 303 ex. pri 18 druhoch.

Najviac krúžkovaným druhom je trsteniarik bahenný Acrocephalus scirpaceus
v počte zatiaľ 115 ex.Podarilo sa odchytiť vtáka ktorý bol krúžkovaný v minulom roku na tom istom mieste.Na obrázku je tohtoročný mladý vták z krajným chvostovým perom zafarbeným do biela.

Trsteniariky pásikavé Acrocephalus schoenobaenus
sú zaujímavé tým,že vtomto období sa chytajú jedince s veľkou farebnou variabilitou a vtáky s "nadváhou"vtáčik na obrázku má hmotnosť 18g.Trsteniariky pásikavé ako jediné z našich trsteniarikov hniezdia až na severe škandinávskeho poloostrova.V r.2002 som tu odchytil jedinca s fínskym krúžkom.

Trsteniarik škriekavý Acrocephalus arundinaceus na obrázku bol krúžkovaný 1.9.2008 na Vranskom jazere v Chorvátsku,kontrolovaný 2.8.2009 na rybníkoch.Okrúžkovaných bolo 20 ex. 28.7. bolo pri jednej kontrole odchytených naraz až 9 ex.

Svrčiak slávikovitý Locustella luscinioides vzácne sa vyskytnú aj jedince zo slabo škvrnitým hrdlom,zatiaľ bolo okrúžkovaných 22 ex.

Kúdelnička lužná Remiz pendulinus všetkých 14 doteraz odchytených jedincov boli mladé tohto ročné vtáky.

Kolibkárik spevavý Phylloscopus trochilus tohtoročný mladý vták.Prekvapením pre mňa bol odchyt až 19 ex. kolibkárika čipčavého Phylloscopus collybita.

To už sa v sieťach začínajú objavovať penice na obr.penica popolavá Sylvia curruca od druhej polovice augusta by sa malo zvýšiť aj druhové zastúpenie na lokalite.Podľa počasia a stavu vodnej hladiny na rybníkoch budem zrejme pokračovať v odchytoch aj v septembri.

Caprimulgus 2009

Akcia "Caprimulgus 2009" prebehla v dňoch 4. - 7. 6. 2009 v oblasti medzi obcami Ábelová, Polichno a Budiná (pohorie Ostrôžky, SZ časť okresu Lučenec) - na hrebeni pod kótou Stanová (808,3 m.n.m.) a v okolí. Podujatia sa zúčastnilo 10 ornitológov.

Ciele:

a) monitoring hniezdneho rozšírenia vtáctva (spolu zistených 74 druhov, z významnejších včelár
lesný, ďateľ bielochrbtý, ďateľ malý, škovránik stromový, orešnica perlavá ...). Súčasťou mo-
nitoringu bol aj odchyt do nárazových sietí roztiahnutých na rúbaniskách, v bukových a smre-
kových mladinách (200 metrov sietí, odchytených 94 ex. 17 druhov).

b) zisťovanie početnosti lelka lesného (3 ohlášajúce sa samce, 1 odchytený do 12 metrovej nára-
zovej siete za pomoci hlasovej nahrávky).


Dušan Kerestúr, Marian Mojžiš

Trsteniarik pásikový

Pri odchyte 3.-5.7.v PR Pohrebište (ok.Komárno) sme si všimli,že sa chytá veľmi málo trsteniarikov pásikových (Acrocephalus schoenobaenus).Brali sme to ako nie veľmi vhodnú lokalitu pre tento druh.No keď som sa dozvedel,že podobne dopadli aj českí kolegovia,ktorí robili odchyt približne v tom období v Gbelcoch na Parížskych močiaroch,rozhodol som sa po príchode z akcie na Pohrebišti,kde sme chytili viac šašiniarikov tekozobých (Acrocephalus melanopogon),že to vyskúšam na Trnavských rybníkoch.Na rybníkoch som mal vybudovaný priesek v poraste prevažne pálky úzkolistej (Typha angustifolia),ale výška vodnej hladiny(70-100cm)ma prinútila spraviť iný priesek na druhom rybníku v poraste podmáčanej trstiny obyčajnej (Phragmites australis), inak ideálnom pre tento druh.7.-8.7.som spravil kontrolný odchyt,chytili sa všetky bežné druhy trsteniarikov (škriekavý,bahenný,spevavý)len pásikový ani jeden.O týždeň som si to zopakoval ešte raz z 55 chytených vtákov sa chytilo len 5ex.spomínaného druhu.To je len minimum z predchádzajúcich rokov z tohto obdobia a to sa pravdepodobne už jedná o ťahové vtáky.Je na zamyslenie či sa jedná o prechodný jav,alebo sa bude opakovať aj v budúcich rokoch.Nepriaznivé počasie v čase vyvádzania mladých (každodenné prudké búrky,tým aj nestálosť vodnej hladiny a náhle zmeny teplôt)možno najviac ovplivnili práve tieto trsteniariky.Uvidím pri ďaľších odchytoch či sa počty týchto vtákov budú zvyšovať.

Napájačka

Dlhých dvadsaťštyri hodín som mal stráviť na stavbe.Obdobia dažďov už pominuli a stratili sa aj mláčky.Vytvoril som jednu takúto nápajačku a hneď pri nej pod mladým jaseňom som si spravil úkryt.
Prvým návštevníkom môjho diela bol holub hrivnák (Columba palumbus),ktorý sa len pomaly približoval k napájačke.


No predsa sa len aspoň trocha omočil.
Zo stľpa zleteli aj kanáriky poľné (Serinus serinus).

Najviac navštevovali napájačku stehlíky pestré (Carduelis carduelis)

Kúpeľu nakoniec neodolali ani konôpky (Carduelis cannabina)

Objavila sa aj zelienka (Carduelis chloris)

Pomerne placho sa správali žltochvosty domové (Phoenicurus ochruros)

Priletel aj párik pipíšiek chochlatých (Galerida cristata)

Nakoniec sa prišiel na celé toto divadielko pozrieť škrečok poľný (Cricetus cricetus).