Búdkarsko-vtáčkarsko-hubárska akcia...

Na margo tohto víkendu by som si dovolil poslať pár riadkov a dokumentačných foto zo sobotňajšej (14.11.2009) akcie na slaniskových lúkach v okrese Nové Zámky, v jeho severnej časti. Začal som v kolónii havranov v topoľovom lesíku s I.etapou inštalácie hniezdnych polobúdok pre "vesperťáčikov", alebo "rudonôžky", ako sokolíkom kobcovitým hovoria naši Moraváci...

Páni, bola to parádna akcia, priznám sa potreboval som to... Môjho "Faťa" som napratal 7 polobúdkami, 2 vedrami drobných cestárskych kamienkov, drôtom a inými inštrumentami... Pekné slniečko, úplná jesenná pohoda, polobúdky sa veľmi dobre rozvešiavali... Občas prišiel vetrík a ten mi trošku tam hore na konci rebríka pripravil aj "pestré" chvíle, ale všetko šlo veľmi dobre... Nikam som sa neponáhľal, priznám sa robím skôr pomaly, ako rýchlo...

Prekvapilo ma že druhy, ktoré v lesíku hniezdili v tohtoročnej hniezdnej sezóne tu niektoré aj zostali a normálne akusticky obhajovali teritória - žlna zelená, ďateľ hnedkavý, nádherne sa predvádzali a vyslovene tokali (ako v marci) 2 samčeky sokolov myšiarov...

Zatiaľ z 34 vyrobených polobúdok už 15 je na slanisku neďaleko Šurian (tu ma čaká ešte III. etapa). Na slanisku ( v severnej časti okresu N.Zámky) som v sobotu spustil zatiaľ I. etapu vešania polobúdok. Začal som v južnom cípe lesíka s havraňou kolóniou, kde nám nepretržite vesperťáčiky hniezdia (objavene júni 1994). Plánujem tu polobúdky do Vianoc vešať celkom v 4 "mini kolóniách", kopírujúc miesta, kde sa tokajúce vesperťáčki zdržiavajú (plánujem tu vyvesiť ešte minimálne ďalších 20 polobúdok).

K vešaniu polobúdok som sa rozhodol ale až definitívne potom, čo sa tohto roku ukázalo, že vesperťáci opustili hniezda havranov a "presťahovali" sa hniezdiť do nízko položených topoľových polodutín. Inak by som polobúdky asi nedával... Zrejme vesperťák primárne asi ani v minulosti nemusel byť viazaný na havranie hniezda, ale možno že bol pôvodne hniezdičom dutín a polodutín - stromy a pod...

Veľmi ma teší to, že napriek tomu že topole prudko vysychajú, havrany v lesíku "zasadili" (asi šírenie trusom) nálety moruší, čerešní a orechov. Niektoré sú už aj 4m vysoké... Takto samotné havrany zabezpečili obnovu lesíka...

Takže sobota na na slanisku bola super, "Faťo" spoľahlivo všetko doniesol a ukázal sa aj ako slušný "offroad" na zaplavenej prístupovej ceste.
Po poludní ma prišiel pozrieť aj miestny Róm. Hľadal huby a suché drevo. Zvedavý, že čo to tam stváram, keď všetci sú doma na záhradách...
Večer som nejako nevedel odísť z lokality, ten lesík na slanisku je akoby magický... Tak som sa tu ponevieral a spomínal na vesperťáčkov... Po Rómovi som našiel krásne pečiarky (ktoré on prehliadol) a krásne jesenné huby - pôvabnice dvojfarebne - asi najkrajšie a najlepšie jesenné huby. U nás rastú na lokalitách, kde mávame aj Asio flammeus a C.cyaneus.

Tak takto ma inšpirovalo Hortobágyi a maďarská partia okolo Life projektu na vesperťákov...
Inak sa priznám, že metóda lepenia zrkadielok na spodok strechy je super - stojíte pod búdkou a krásne cez zrkadielko viete kontrolovať, čo je vo vnútri. Ešte dodám, že dosky na polobúdky mi dodal Petr Pavelcik (Morava), za čo mu patrí velký dík.

Dizajnovo sú trošku iné ako maďarské, vnútorný rozmer dávam na vesperťáčiky jednotne 30x30 cm. Vertikálne dávam polobúdky nie moc do výšky, len medzi 6 až 9 m. Skôr prihliadam na to, že t.r. v polodutinách boli rodinky len vo výške 2,5-4 metre.

Večerná atmosféra na polozaplavenom slanisku bola úžasná... Síce neboli ani flammeuski a ani kane sivé, ale bola to vydarená búdkarsko-vtáčkarsko-hubárska akcia...

Majte sa pekne!

Jozef Lengyel

Dobrodružná záchrana orliaka morského

Rád by som sa s vami podelil o sobotňajší zážitok, ktorý na mňa akosi nečakane číhal. Ani som len netušil, aký program budem mať na víkend....

Nuž ako už písal Ján Dobšovič - tie hendikepi... Nielen v BA to nimi praská vo švíkoch, ale užívame si to aj my mimo hlavného mesta.... Práve som bol na Žitavskom luhu, v aute – Favorite - sedel sokol myšiar v krabici, keď zaznela séria telefonátov, že v Klížskej Nemej na poli je zranený orliak... Bolo krátko po 15:00. Nuž, pôvodne som si myslel že zachytám nejaké kane sivé, ale namiesto toho som mal isť v blate naháňať orliaka...

Pán Rábay, jeho manželka a komárňanskí policajti mi volali, aby som ihneď šiel zobrať orliaka a tak nezostávalo nič iné len nakopnúť starého Favorita a ísť na juh....Pán Rábay je bratislavský rybár, ktorý od 15 hodiny až do 16,40 strážil orliaka na poľnej ceste SV od Klížskej Nemej (okr. KN). Vraj sa potácal na zemi a viselo mu pravé krídlo....V strážení orliaka mu pomáhal člen PZ Klížska Nemá Attila Takács a kamarát z BA - Bohdan Gál. Policajt npr. Somor sa ma po telefóne pýtal, akú mam vystroj na odchyt orliaka... Nuž keď som mu povedal že akú, aké auto a podobne, tak sa len čudoval.... Horúčkovito som uvažoval v aute – „Kurník... ako takého orliaka vôbec chytiť a ako ho previezť...“ Nakoniec pomohlo obyčajné jutové vrece a 2m dlhá gumička s háčikmi, ktorou si pripínam rebrík hore na auto... Polícia dala na akciu "požehnanie" a keďže sa stmievalo, poďho cez intravilány šialenou jazdou, so 4 Ibalginmi 400 v krvi... (Hurbanovo - 90 km/hod). "Biely diabol" si to hnal komárňanskou magistrálou, cez plné čiary, zebrovanie... ázijské Slotove Kie-Rie, či české Octavie sa prizerali čo za plechové čudo sa to valí... A aby to nestačilo, posledný kilometrík ku orliakovi viedol cez pravé rozmoknuté off-roadové bahno... Nuž, škrabem sa po hlave, že ten socialisticky "Faťo" s motorom 1,2 má čosi do seba....

Pán Rábay, Attila a Bohdan, stojac pri svojich drahých terénnych autách večer iba nechápavo hľadia, že čo to kto vlastne prišiel, s vrecom v ruke, čelovkou na hlave a s gumičkou v druhej ruke... Ani nie do 10 minút už je orliak v mojom aute. Strach som mal ale poriadny. Napokon všetko prebehlo hladko... Orliaka som trosku ponaháňal po blate, nakoniec rozprestrel krídla a zostal sedieť v mláke vody... Chytil som ho za nohy, pomocníci ho obmotali vrecom a poľovník Attila ho perfektne jemne "ogumičkoval"...

Poďakoval som sa pánom, ktorí neúnavne strážili po celé odpoludnie orliaka, ktorého som usadil dozadu v aute za sedadlo vodiča....Nuž prítomní páni sa bezprostredne po akcii pustili do náramného rehotu, keď som už sadol do auta a nakopol motor... Smiech nemal konca kraja. Zrejme si predstavovali úplne inak záchrancu orliaka, ktorý príde na super terénnom fáre, s výbavou hodnou príslušníkov "zvieracej polície" z Animal Planet... Smejem sa aj ja, sám na sebe, a aj na celom tom zážitku, s blatom po pás, na šatách aj na aute... A aj na tom našom systéme zberu hendikepov...

Večer po príchode do veterinárnej ambulancie na Komjatickej ul. v Nových Zámkoch mi otvára taká milá veterinárka, ktorá keď ma zbadá, otvorí ústa a už sa aj usmieva, lebo sme tam s kolegom Muránskym stáli zákazníci... Orliaka zamotaného vo vreci ešte nevidela. Po 19:00 prichádza MVDr. Šimúnek na nočnú službu a vzápätí roje psíčkarov, tetušky, mačičkári... Kolotoč sa začína, našťastie orliak nemá na základe RTG žiadne zlomeniny, a ani projektily v sebe... Iba ma úplne prázdny hrvol a veterinár usudzuje, že zrejme mohol byť priotrávený.

Potom už len idem do Kmeťova, kde sa nám o hendikepy už druhý rok stará môj kamarát - sokoliar a poľovník Jozef Sulan. Musím povedať, že počas celej akcie volal, ako všetko prebieha, doma pripravil menšiu voliéru, kam sme ho uložili. Mladého orliaka sme určili ako juvenila, podľa Jozefa Sulana to bola samička. Na oboch nohách mala už aj nám známe švédske odčítavacie kovové krúžky (s nitmi). Jozef to s dravcami vie - orlicu chytil holými rukami, očisťuje zablatené krúžky a čítame:

• ľavá noha – bielo červený krúžok s čiernym nápisom A8 21
• pravá noha – čierno zelený krúžok s označením E 221 Budapest

Dnes večer som dáta nahlásil formou tlačiva o náleze krúžkovanca na krúžkovaciu centrálu do Prievidze, Roman Slobodník sa pokúsi zistiť, kedy a kde bol orliak krúžkovaný.

V dňoch 8. až 9.11. sa o orlicu starala celá rodina Sulanovcov - Jozef, jeho brat Róbert a aj otec Jozef. 8.11.09 na moju žiadosť kamarát - poľovník a náš najlepší fotograf v regióne Martin Sabík (poľovné združenie Trávnica) orliakovi prináša za vedro čerstvých zvyškov zo zastreleného diviaka.

Treba povedať, že orlica už "ožila" ešte večer 7.11. a dnes - 9.11. už premiestnená vo veľkej voliére vraj už poletovala a pri kŕmeni už aj "klofla" zobákom Jozefa, svojho opatrovníka...Veterinár nariadil podávanie Hydrovitu K1, na doplnenie potrebných látok a vitamínov, keďže otrava nemohla byt vylúčená.


Ak všetko pôjde hladko, vypustíme ju asi na Číčovských rybníkoch, kde momentálne sú už 3 orliaky (1 tiež s odčítavacími krúžkami - vid www.birding.sk - údaj zo 6.11.2009). Inak kto by chcel fotiť orliaky - určite skúste Číčov, orliaky tam sadajú na vypustené rybníky a je na ne nádherný pohľad. Na záver by som chcel len upozorniť opäť na to, ako sa snažíme situáciu s hendikepmi riešiť my - mne osobne sa na 100% osvedčila spolupráca s členmi SKS a príklad Martina Sabíka dokazuje, že aj SPZ môže byť nápomocný v týchto veciach....

Na túto tému by som aj viac napísal, možno na budúce..... Majte sa pekne a dúfam že tieto riadky vás moc neunavili...

S pozdravom zostáva

Jozef Lengyel

Hortobágy 23. - 25.10.2009

Predposledný októbrový víkend sa ocitla skupinka milovníkov slečny Ornitológie na legendami opradenom území NP Hortobágy.

Deň 1.; 23.10.09, piatok

Šesť osmín našej partie (Dušan Kerestúr, Rišo Kvetko, Jozef Lengyel, Braňo Matejovič, Jano Matula, Marian Mojžiš) si dalo zraz v Patkós csárde. Po príchode do našej prechodnej ubytovne (Rišov domček v obci Kocsújfalu) nás privítala potopa: po otvorení vchodových dverí stála vrstva vody v niekoľkých miestnostiach, našťastie spálňa zostala nedotknutá. Vinníkom bolo prasknuté vodovodné potrubie. Malá brigáda nepríjemnú situáciu odstránila.

Podvečer sa nám podaril ešte krátky výlet na Hortobágy - halastó (rybníky), kde sme zažili pozorovanie dňa - svojou prítomnosťou nás poctil "sám veľký" pelikán kučeravý.



Večer a noc sa niesli v znamení slivovice z Nitrianskeho Hrádku, čikútkavo tokajúcej močiarnice Gallinago stenura v podaní Jožka Lengyela, a príchodom zvyšku nášho osadenstva (Martin Balog, Fero Bednár).


Deň 2.; 24.10.09, sobota

Ráno nás sprievodca Rišo zobral do puszty - na lokalitu Szálkahalom.







Cieľom boli kulíky vrchovské - po chvíli sa objavili v pobiehajúcom kŕdliku 42 ex.




Atmosféru samotného miesta dotvárali prelietajúce a ohlášajúce sa žeriavy popolavé (tie vlastne vytvárali kulisu všetkých 3 dní, ktoré sme na Hortobágyi strávili), kde tu sa mihnúca kaňa sivá, dvojica kulíkov zlatých alebo kuvik ukrytý v baloch slamy. Pri budovách hospodárstva vyspevovali pipíšky.




Stretli sme sa aj s rodinkou maďarských ornitológov (Kiss Ákos, Kardos Éva, Kiss József) - tiež hľadali kulíky vrchovské.

Pocity z vyľudnenej puszty boli oveľa príjemnejšie ako z ľuďmi prepchatých rybníkov - kam sme sa vybrali po obede v Patkós csárde. Okrem iných potešili kulíky bledé (tie prednostne Braňa), kŕdlik hvizdákov veľkých a všeobecne bohatá vtáčia nádielka. Ferovi pekne pózoval chriašteľ vodný. Po návrate do Rišovej rezidencie sme večer zasvätili bohu vína a výbornej konverzácii.


Deň 3.; 25.10.09, nedeľa

Hneď po raňajkách Jožo s Dušanom vyvesili vedľa obce krakľovník Made in Nitriansky Hrádok.



Následne sme do tretice navštívili rybníky - ani tentoraz nesklamali. Na rybníku č. 2 Rišo po chvíli objavil so svojím monokulárom medzi vtáčím osadenstvom 7 ex. husy malej - potom sa medzi nami na pozorovacej veži rozprúdila poučná "identifikačná" debata ohľadne tohoto druhu husy.



Po návrate do Kocsújfalu sme sa hromadne naobedovali a začali sa zberať smerom domov. Definitívna rozlúčka sa uskutočnila už mimo Hortobágyi, na lokalite Tisza - tó. Vtáčou bodkou za našou akciou tu bol mladý chriašť malý a fúzatky prilákané nahrávkou z mobilu.

Viszontlátásra Hortobágy!


foto: Martin Balog, Fero Bednár, Jozef Lengyel, Braňo Matejovič, Jano Matula, Marian Mojžiš