Nuž ako už písal Ján Dobšovič - tie hendikepi... Nielen v BA to nimi praská vo švíkoch, ale užívame si to aj my mimo hlavného mesta.... Práve som bol na Žitavskom luhu, v aute – Favorite - sedel sokol myšiar v krabici, keď zaznela séria telefonátov, že v Klížskej Nemej na poli je zranený orliak... Bolo krátko po 15:00. Nuž, pôvodne som si myslel že zachytám nejaké kane sivé, ale namiesto toho som mal isť v blate naháňať orliaka...
Pán Rábay, jeho manželka a komárňanskí policajti mi volali, aby som ihneď šiel zobrať orliaka a tak nezostávalo nič iné len nakopnúť starého Favorita a ísť na juh....Pán Rábay je bratislavský rybár, ktorý od 15 hodiny až do 16,40 strážil orliaka na poľnej ceste SV od Klížskej Nemej (okr. KN). Vraj sa potácal na zemi a viselo mu pravé krídlo....V strážení orliaka mu pomáhal člen PZ Klížska Nemá Attila Takács a kamarát z BA - Bohdan Gál. Policajt npr. Somor sa ma po telefóne pýtal, akú mam vystroj na odchyt orliaka... Nuž keď som mu povedal že akú, aké auto a podobne, tak sa len čudoval.... Horúčkovito som uvažoval v aute – „Kurník... ako takého orliaka vôbec chytiť a ako ho previezť...“ Nakoniec pomohlo obyčajné jutové vrece a 2m dlhá gumička s háčikmi, ktorou si pripínam rebrík hore na auto... Polícia dala na akciu "požehnanie" a keďže sa stmievalo, poďho cez intravilány šialenou jazdou, so 4 Ibalginmi 400 v krvi... (Hurbanovo - 90 km/hod). "Biely diabol" si to hnal komárňanskou magistrálou, cez plné čiary, zebrovanie... ázijské Slotove Kie-Rie, či české Octavie sa prizerali čo za plechové čudo sa to valí... A aby to nestačilo, posledný kilometrík ku orliakovi viedol cez pravé rozmoknuté off-roadové bahno... Nuž, škrabem sa po hlave, že ten socialisticky "Faťo" s motorom 1,2 má čosi do seba....
Pán Rábay, Attila a Bohdan, stojac pri svojich drahých terénnych autách večer iba nechápavo hľadia, že čo to kto vlastne prišiel, s vrecom v ruke, čelovkou na hlave a s gumičkou v druhej ruke... Ani nie do 10 minút už je orliak v mojom aute. Strach som mal ale poriadny. Napokon všetko prebehlo hladko... Orliaka som trosku ponaháňal po blate, nakoniec rozprestrel krídla a zostal sedieť v mláke vody... Chytil som ho za nohy, pomocníci ho obmotali vrecom a poľovník Attila ho perfektne jemne "ogumičkoval"...
Poďakoval som sa pánom, ktorí neúnavne strážili po celé odpoludnie orliaka, ktorého som usadil dozadu v aute za sedadlo vodiča....Nuž prítomní páni sa bezprostredne po akcii pustili do náramného rehotu, keď som už sadol do auta a nakopol motor... Smiech nemal konca kraja. Zrejme si predstavovali úplne inak záchrancu orliaka, ktorý príde na super terénnom fáre, s výbavou hodnou príslušníkov "zvieracej polície" z Animal Planet... Smejem sa aj ja, sám na sebe, a aj na celom tom zážitku, s blatom po pás, na šatách aj na aute... A aj na tom našom systéme zberu hendikepov...Večer po príchode do veterinárnej ambulancie na Komjatickej ul. v Nových Zámkoch mi otvára taká milá veterinárka, ktorá keď ma zbadá, otvorí ústa a už sa aj usmieva, lebo sme tam s kolegom Muránskym stáli zákazníci... Orliaka zamotaného vo vreci ešte nevidela. Po 19:00 prichádza MVDr. Šimúnek na nočnú službu a vzápätí roje psíčkarov, tetušky, mačičkári... Kolotoč sa začína, našťastie orliak nemá na základe RTG žiadne zlomeniny, a ani projektily v sebe... Iba ma úplne prázdny hrvol a veterinár usudzuje, že zrejme mohol byť priotrávený.
Potom už len idem do Kmeťova, kde sa nám o hendikepy už druhý rok stará môj kamarát - sokoliar a poľovník Jozef Sulan. Musím povedať, že počas celej akcie volal, ako všetko prebieha, doma pripravil menšiu voliéru, kam sme ho uložili. Mladého orliaka sme určili ako juvenila, podľa Jozefa Sulana to bola samička. Na oboch nohách mala už aj nám známe švédske odčítavacie kovové krúžky (s nitmi). Jozef to s dravcami vie - orlicu chytil holými rukami, očisťuje zablatené krúžky a čítame:- ľavá noha – bielo červený krúžok s čiernym nápisom A8 21
- pravá noha – čierno zelený krúžok s označením E 221 Budapest
V dňoch 8. až 9.11. sa o orlicu starala celá rodina Sulanovcov - Jozef, jeho brat Róbert a aj otec Jozef. 8.11.09 na moju žiadosť kamarát - poľovník a náš najlepší fotograf v regióne Martin Sabík (poľovné združenie Trávnica) orliakovi prináša za vedro čerstvých zvyškov zo zastreleného diviaka.
Treba povedať, že orlica už "ožila" ešte večer 7.11. a dnes - 9.11. už premiestnená vo veľkej voliére vraj už poletovala a pri kŕmeni už aj "klofla" zobákom Jozefa, svojho opatrovníka...Veterinár nariadil podávanie Hydrovitu K1, na doplnenie potrebných látok a vitamínov, keďže otrava nemohla byt vylúčená.
Ak všetko pôjde hladko, vypustíme ju asi na Číčovských rybníkoch, kde momentálne sú už 3 orliaky (1 tiež s odčítavacími krúžkami - vid www.birding.sk - údaj zo 6.11.2009). Inak kto by chcel fotiť orliaky - určite skúste Číčov, orliaky tam sadajú na vypustené rybníky a je na ne nádherný pohľad. Na záver by som chcel len upozorniť opäť na to, ako sa snažíme situáciu s hendikepmi riešiť my - mne osobne sa na 100% osvedčila spolupráca s členmi SKS a príklad Martina Sabíka dokazuje, že aj SPZ môže byť nápomocný v týchto veciach....
Na túto tému by som aj viac napísal, možno na budúce..... Majte sa pekne a dúfam že tieto riadky vás moc neunavili...S pozdravom zostáva
Jozef Lengyel
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára