Páni, bola to parádna akcia, priznám sa potreboval som to... Môjho "Faťa" som napratal 7 polobúdkami, 2 vedrami drobných cestárskych kamienkov, drôtom a inými inštrumentami... Pekné slniečko, úplná jesenná pohoda, polobúdky sa veľmi dobre rozvešiavali... Občas prišiel vetrík a ten mi trošku tam hore na konci rebríka pripravil aj "pestré" chvíle, ale všetko šlo veľmi dobre... Nikam som sa neponáhľal, priznám sa robím skôr pomaly, ako rýchlo...
Prekvapilo ma že druhy, ktoré v lesíku hniezdili v tohtoročnej hniezdnej sezóne tu niektoré aj zostali a normálne akusticky obhajovali teritória - žlna zelená, ďateľ hnedkavý, nádherne sa predvádzali a vyslovene tokali (ako v marci) 2 samčeky sokolov myšiarov...
Zatiaľ z 34 vyrobených polobúdok už 15 je na slanisku neďaleko Šurian (tu ma čaká ešte III. etapa). Na slanisku ( v severnej časti okresu N.Zámky) som v sobotu spustil zatiaľ I. etapu vešania polobúdok. Začal som v južnom cípe lesíka s havraňou kolóniou, kde nám nepretržite vesperťáčiky hniezdia (objavene júni 1994). Plánujem tu polobúdky do Vianoc vešať celkom v 4 "mini kolóniách", kopírujúc miesta, kde sa tokajúce vesperťáčki zdržiavajú (plánujem tu vyvesiť ešte minimálne ďalších 20 polobúdok).
K vešaniu polobúdok som sa rozhodol ale až definitívne potom, čo sa tohto roku ukázalo, že vesperťáci opustili hniezda havranov a "presťahovali" sa hniezdiť do nízko položených topoľových polodutín. Inak by som polobúdky asi nedával... Zrejme vesperťák primárne asi ani v minulosti nemusel byť viazaný na havranie hniezda, ale možno že bol pôvodne hniezdičom dutín a polodutín - stromy a pod...
Veľmi ma teší to, že napriek tomu že topole prudko vysychajú, havrany v lesíku "zasadili" (asi šírenie trusom) nálety moruší, čerešní a orechov. Niektoré sú už aj 4m vysoké... Takto samotné havrany zabezpečili obnovu lesíka...
Takže sobota na na slanisku bola super, "Faťo" spoľahlivo všetko doniesol a ukázal sa aj ako slušný "offroad" na zaplavenej prístupovej ceste.
Po poludní ma prišiel pozrieť aj miestny Róm. Hľadal huby a suché drevo. Zvedavý, že čo to tam stváram, keď všetci sú doma na záhradách...
Večer som nejako nevedel odísť z lokality, ten lesík na slanisku je akoby magický... Tak som sa tu ponevieral a spomínal na vesperťáčkov... Po Rómovi som našiel krásne pečiarky (ktoré on prehliadol) a krásne jesenné huby - pôvabnice dvojfarebne - asi najkrajšie a najlepšie jesenné huby. U nás rastú na lokalitách, kde mávame aj Asio flammeus a C.cyaneus.
Tak takto ma inšpirovalo Hortobágyi a maďarská partia okolo Life projektu na vesperťákov...
Inak sa priznám, že metóda lepenia zrkadielok na spodok strechy je super - stojíte pod búdkou a krásne cez zrkadielko viete kontrolovať, čo je vo vnútri. Ešte dodám, že dosky na polobúdky mi dodal Petr Pavelcik (Morava), za čo mu patrí velký dík.
Dizajnovo sú trošku iné ako maďarské, vnútorný rozmer dávam na vesperťáčiky jednotne 30x30 cm. Vertikálne dávam polobúdky nie moc do výšky, len medzi 6 až 9 m. Skôr prihliadam na to, že t.r. v polodutinách boli rodinky len vo výške 2,5-4 metre.
Večerná atmosféra na polozaplavenom slanisku bola úžasná... Síce neboli ani flammeuski a ani kane sivé, ale bola to vydarená búdkarsko-vtáčkarsko-hubárska akcia...
Majte sa pekne!
Jozef Lengyel
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára