streda 30. septembra 2009

Hniezdenie kane popolavej (Circus pygargus) v lučenskej časti Poiplia

Dušan Kerestúr a Marian Mojžiš


Kaňa popolavá (Circus pygargus) je v Lučenskej kotline - hlavne v časti Poiplia - pravidelne, avšak nepočetne migrujúcim druhom, prevažne v jarnom, menej v jesennom období. Najčastejšie sa vyskytuje jednotlivo - maximálne bolo pozorovaných spolu 5 ex. (4 samce + 1 hnedý vták) prelietajúcich 18.4.1998 ponad močiar pri Béteri, JV pri Lučenci (MOJŽIŠ 2000 a KERESTÚR, MOJŽIŠ 2008).

V roku 1997 zahniezdila pri Rapovciach, na poli v poraste ozimnej pšenice. Zo znášky 5 - tich vajec úspešne vyletelo 5 mláďat (MOJŽIŠ 2000).

Ďalšie hniezdenie sme zistili v roku 2009 pri Veľkej nad Ipľom. Pár bol na lokalite zistený 6. mája. Hniezdny biotop tvoril močiar intenzívne zarastajúci vŕbou.


24. júna sme v hustej močiarnej vegetácii dohľadali hniezdo s 3 vajcami (z 1 sa práve liahlo mláďa).
Pri kontrole 12. júla: v hniezde 2 pull., boli označené ornitologickými krúžkami. Počas oboch návštev hniezda sme na prístupový chodník aplikovali dezinfekčný prípravok na odpudenie prípadných predátorov.
10. augusta: 1 juv. s krúžkom sedel na nízkej vŕbe na okraji hniezdiska.



Literatúra:

MOJŽIŠ, M. 2000: Prvé dokázané hniezdenie kane popolavej (Circus pygargus) v Lučenskej kotline. - Buteo 11: 157 - 160.

KERESTÚR, D., MOJŽIŠ, M. 2008: Vtáctvo močiara pri Béteri (Lučenec, stredné Slovensko) v rokoch 1991 - 2008. - Tichodroma 20: 155 - 160.

pondelok 7. septembra 2009

PR Pohrebište, 3.-5.7.2009

Myšlienka zorganizovať túto akciu nás napadla po návšteve NPR Parížske močiare v okrese Nové Zámky.Táto lokalita je každoročne navštevovaná viacerými skupinami ornitológov zo Slovenska,ale aj zo zahraničia /hlavne z Maďarska a Česka/. Výskum resp. krúžkovanie sa tu vykonáva už desaťročia,pričom na ostatné lokality v Podunajsku sa ako keby zabúdalo.
Rozhodovali sme sa medzi viacerými variantami, na koniec padla voľba na PR Pohrebište pri obci Marcelová v okrese Komárno, kde sa naposledy vykonával podrobnejší výskum na začiatku 90tich rokov.
PR má rozlohu 69,33 ha z čoho asi polovicu tvoria vysoké zárasty pobrežnej vegetácie,hlavne pálky a trste. V strednej časti je otvorená hladina.
Našim cieľom bolo zistiť druhové zloženie ornitifauny, jej zmeny od posledného výskumu, pomery medzi jednotlivými druhmi trsteniarikov /Acrocephalus/. A v kútiku duše sme dúfali, že v sieti nájdeme aj šašiniarika tenkozobého /Acrocephalus melanopogon/, veď poloha lokality by tomu nasvedčovala /medzi Dunajom a PR Parížske močiare/.
Náročnou úlohou bolo napínanie nárazových sietí. Spolu sme nainštalovali 120m sietí, v redšej trstine,od hĺbky vody 10 do 100 cm. Slnko neznesiteľne pálilo, komáre štípali, vo vysokých čižmách nám žblnkotal pot, ale okolo 16:00 hod. siete stáli.

Dominantným druhom pri kontrolách bol trsteniarik bahenný /Acrocephalus scirpaceus/, z ktorého sme okrúžkovali spolu 55 ex. Jeden z nich mal krúžok maďarskej ornitologickej centrály, bol krúžkovaný v regióne Fejér, 72 km JZ 31.7.2008.
Počas odchytov nás navštívili aj Stano Harvančík a Laco Šnírer, ktorí tu robili inventarizačný výskum na začiatku 90 tich rokov. Prišli si zaspomínať a psychicky nás podporiť.


Takto to vyzeralo pri kontrolách, siete sme nainštalovali netipicky v tvare kríža,dlhšou stranou pozdĺž vodnej hladiny.
Fúzatka trstinová / Panurus biarmicus / bola na lokalite pomerne bežným zjavom, spolu sme okrúžkovali 19 ex., zväčša mladé vtáky.
Najväčším prekvapením pre nás bol odchyt 14 ex. šašiniarika tenkozobého /Acrocephalus melanopogon/, skoro pri každej kontrole bol v sieti aspoň jeden, a prvý hneď pri prvej kontrole.
Medzi odchytenými ex. boli ako adultné tak aj mladé vylietané vtáky, takže pravdepodobne ide o druhé hniezdisko tohto vzácneho spevavca.Jeden ex. bol odchytený s maďarským krúžkom, krúžkovaný v regióne Pest, 137 km juhozápadne, pred rokom a 11 mesiacmi.
Medzi okrúžkovanýmí svrčiakmi slávikovitými / Locustella luscinioides / bol jeden ex. nezvyčajne tmavo sfarbený.
Posledný deň ráno nás v sieťach prekvapili 2 ex. chriašťeľov vodných /Rallus aquaticus/, s ktorými sme usporiadali krátky fotoshooting. Obidva ex. boli samce, jeden mladý a druhý starší.


Chavkoše nočné / Nycticorax nycticorax / nás sprevádzali počas celého nášho pobytu,tento krásavec sedel na dne Patinského kanála.Pri stmievaní preletovali ponad lokalitu na nocovisko a spolu s hlasmi chriašťov malých /Porzana parva/ vytvárali neopakovateľnú atmosféru.
Akciu sme unavení ukončili v nedeľu 5.7.2009, v obedňajších hodinách. Spolu sme okrúžkovali 160 vtákov z 22 druhov. Spokojní s výsledkom, sme boli všetci za jedno, budúci rok sa sem znovu vrátime.
FOTO: Jozef Lengyel /CHKO Dunajské luhy/,Jan Matula a Dušan Kerestúr /SOS Birdlife/.

sobota 5. septembra 2009

Krakľa belasá (Coracias garrulus), 12. - 27.8.2009, Pleš, okr. Lučenec


V dňoch 12. až 27.8.2009 sa zdržiaval 1 ex. krakle belasej (Coracias garrulus) na pastvinách intenzívne spásaných ovcami, severne pri Pleši - medzi obcou, osadou Julova dolina a salašom Ďugdel (JJV časť okresu Lučenec, Banskobystrický kraj, západná časť orografického celku Cerová vrchovina - podcelok Mučínska vrchovina, rozpätie nadmorskej výšky 207 - 258 metrov, súradnice N 48°14´12´´, E 19°45´00´´).


Jedinec - pravdepodobne nehniezdiaci subadult na predmigračnej potulke - bol pozorovaný na lokalite celkove počas 9. kontrol. Väčšinu času lovil potravu (hmyz, v 1 prípade zistený malý plaz) náletmi na zem z kolíkov nízkeho oplotenia na pastvine, menej z drôtov 22 kV elektrického vedenia. Na lovisku sa pohyboval v okruhu 250 - 300 metrov - v 3 prípadoch bol videný asi 700 metrov Z až SZ smerom od loviska (raz spontánne, 2 krát po vyrušení pozorovateľom). Z ostatných prejavov správania sa boli zaznamenané: posedávanie - odpočinok na drôtoch EV, čistenie sa, vystieranie krídiel a prelety.


V dňoch 30. a 31.8., ani 3.9. už krakľa na lokalite zistená nebola. Následne bude inštalovaných niekoľko vhodných búdok v blízkom okolí.

Podľa slov niektorých miestnych pastierov a hospodárov, v 50., 60. a možno v 70. - tych rokoch minulého storočia krakľa hniezdievala aj v západnej časti Cerovej vrchoviny - poznajú ju v dedinách Lipovany, Pleš a Mučín. Ľudovo ju volali "zelená vrana".

Za obdobie rokov 1988 - 2009 je opísané pozorovanie pravdepodobne jediným potvrdeným v okrese Lučenec.