štvrtok, 11. februára 2010

Vzácna zimná návštevníčka pri Štúrove....

This post was published to Vtáčie správy at 18:15:05 11. 2. 2010

Zima býva obdobím keď viacerí z nás vyhľadávajú rôzne typy biotopov vo voľnej krajine, aby sme mohli pozorovať viaceré zimné vtáčie zatúlance na území Slovenska. Práve vodné, mokraďné a riečne biotopy sú i v zimnom období veľmi zaujímavé. Poskytujú v tomto ročnom období dostatok potravy a úkrytových možností.

Pre mňa osobne sa internetová stránka www.birding.sk stala už každodennou záležitosťou – či už pridávaním nových dát, alebo prezeraním dát od iných prispievateľov. Stránka časom úspešne zaujala svoje pevné miesto v povedomí slovenských ornitológov, vtáčkarov, ale i novo začínajúcich pozorovateľov vtáctva. Teší sa obľube i medzi zahraničnými návštevníkmi stránky.

Práve z tejto stránky som sa dozvedel o vôbec prvom pozorovaní labute malej (Cygnus columbianus) na slovenskom úseku rieky Dunaj pri Štúrove (južná časť okr. N. Zámky, Nitriansky kraj) kedy labuť dňa17.1.2010 odfotografoval štúrovský ornitológ pán Martin Pathó a deň na to – dňa 18.1. dcéra pána Ladislava Csiffáriho – Anikó Csiffáry. Labuť následne z fotografie identifikovala spolu s otcom.

Nasledujúci deň – 19. januára 2010, keďže po pracovnom rokovaní v N.Zámkoch mi zvýšil čas, som sa rozhodol že sa vyberiem pozrieť „labuťku“..... O 12:15 som už stál pri moste Márie Valérie, na brehu rieky Dunaj.

clip_image002

Pešo som sa vybral potom na juhozápad od mosta Márie Valérie, na avizovanú lokalitu "Zátoka", pri štúrovskom sídlisku s činžiakmi.

clip_image004

Kŕdlik labutí veľkých, v strede mladá labuť malá, v pozadí most M.Valérie a maďarský Esztergom.

clip_image006

Štúrovské sídlisko pri „Zátoke“.

Po pár minútach sa v kŕdli labutí veľkých (Cygnus olor) ukázal 1 mladý (imm.) jedinec labute malej (Cygnus columbianus), zdržiaval sa spolu s početnými labuťami veľkými, kačicami a liskami pri štrkovitom brehu Dunaja.

clip_image008

clip_image010

Labuť malá v spoločnosti s labuťami veľkými, Štúrovo, „Zátoka“

Všetky vtáky sa nechávali kŕmiť od detí a starších ľudí, ktorí sa len pár minút po mojom príchode akoby šibnutím zázračného prútika všetci objavili od sídliska, na brehu „Zátoky“. Deti zo školy, ich učiteľka a dôchodcovia mali očividnú radosť z kŕmenia toľkého vodného vtáctva.

clip_image012

Štúrovské deti a dôchodcovia pri kŕmení labute malej a labutí veľkých, „Zátoka“.

clip_image014

Pani zo Štúrova kŕmiaca labuť malú a labute veľké, Štúrovo, „Zátoka“.

Labuť malá sa občas ticho ohlášala tlmeným "chvéé-chvéé". Počas pozorovania na ňu 3x zaútočili predovšetkým dospelé samce labute veľkej, inak ju zväčša tolerovali.

clip_image016

Mladá labuť malá, v spoločnosti labutí veľkých, kačíc divých, lisiek a jednej samičky chochlačky vrkočatej. Štúrovo, „Zátoka“.

clip_image018

Labuť malá, odpočívajúca v štúrovskej „Zátoke“.

clip_image020

Labuť malá pri odpočinku a čistení peria, Štúrovo, „Zátoka“.

Po tom čo labute kŕmili početné deti (deti dávali vtákom okrem chleba i "čipsy" a podobne...) labuť malá pritvárala, resp. úplne zatvárala oči, inak pôsobila že je v dobrom zdravotnom stave a kondícii (možno vyčerpanosť alebo možné tráviace problémy? Neskôr mi V . Hošek – ornitológ bývajúci v Kamenici nad Hronom, potvrdil že labuť bola v dobrej fyzickej kondícii).

clip_image022

Zívajúca mladá labuť malá.

clip_image024

Labuť malá bola tiež zvedavou „pozorovateľkou“, ktorej nič neuniklo v štúrovskej „Zátoke“....

clip_image026

Portrét elegantnej a krehko pôsobiacej mladej labute malej, ktorá je teraz v zime „ozdobou“ štúrovskej „Zátoky“.

Miestnym ornitológom a ornitologičke patrí úprimná vďaka za zistenie a zdokumentovanie tak vzácneho operenca na území Slovenska..... Labuť malá nejavila žiadnu plachosť. K pozorovaniu sa neskôr po poludní pripojil i miestny štúrovský ornitológ – pán Martin Pathó, ktorý zároveň labuť i nakŕmil.

clip_image028

Pán Martin Pathó pri kŕmení labute malej a labutí veľkých, Štúrovo, „Zátoka“.

Pred 14 hodinou po poludní som pozorovanie ukončil a odchádzal som od „Zátoky“ s hrejivým pocitom pri srdci a s čerstvými dojmami z pozorovania tak vzácneho operenca....

clip_image030

Štúrovo, breh Dunaja, lokalita „Zátoka“.

V stručnosti uvádzam chronológiu doterajších pozorovaní labute malej na slovenskej strane Dunaja (zdroj: www.birding.sk):

06. Február 2010 Cygnus columbianus - Labuť malá 1 Štúrovo, okr. Nové Zámky Norbert Riezing,

04. Február 2010 Cygnus columbianus - Labuť malá 1 Štúrovo, okr. Nové Zámky Vladimír Hošek,

27. Január 2010 Cygnus columbianus - Labuť malá 1 Štúrovo, okr. Nové Zámky Adam Selmeczi Kovacs,

20. Január 2010 Cygnus columbianus - Labuť malá 1 Štúrovo, okr. Nové Zámky Richard Kvetko,

20. Január 2010 Cygnus columbianus - Labuť malá 1 Štúrovo, okr. Nové Zámky Vladimír Hošek, András Lapusny (pán Hošek labuť okrúžkoval slovenským krúžkom).

19. Január 2010 Cygnus columbianus - Labuť malá 1 Štúrovo, okr. Nové Zámky Jozef Lengyel, M.Pathó

18. Január 2010 Cygnus columbianus - Labuť malá 1 Štúrovo, okr. Nové Zámky Anikó Csiffáry,

17. Január 2010 Cygnus columbianus - Labuť malá 1 Štúrovo, okr. Nové Zámky Martin Pathó.

Vzhľadom na to že oproti slovenskému zimovisku labute sa nachádza i maďarské mesto Ostrihom (Esztergom), labuť sa viac krát ukázala i tu, čo dokazujú pozorovania od maďarských ornitológov a vtáčkarov (zdroj: www.birding.hu, uvádzam len niekoľko dátumov pozorovaní uvedených na stránke): 6.2.2010, 3.2.2010, 31.1.2010, 30.1.2010, 29.1.2010, 26.1.2010, 25.1.2010, 24.1.2010.

Od roku 1900 druh bol na území Slovenska evidovaný len veľmi vzácne v zimnom období, je evidovaných len 6 pozorovaní 13 jedincov (Trnka, 1997), konkrétne ide o pozorovania medzi rokmi 1907 až 1990 (lokality: Kolárovo, Badín, Zemplínska Šírava, Piešťany, štrkovisko Geča – Košice). Najskorší výskyt bol zaznamenaný 1.12.1985 – 1 ex., štrkovisko Geča (Pačenovský, Kürthy) a najneskorší výskyt je zo 14.3.1969 – 3 ex., Zemplínska Šírava ( Ferianc). Najvyšší počet jedincov (4 jedince) bol zistený 5.1.1957, Badín (Sládek). Z daného počtu bol 1 ex. odlovený – zastrelený na rieke Hron (Sládek, in Matoušek 1962).

Labuť malá na slovenskom úseku Dunaja teda do roku 2010 nebola pozorovaná, resp. nebol opublikovaný literárny údaj, resp. nie sú známe jej pozorovania. To vyplýva napr. tiež z práce Hošek (2001), ktorý medzi rokmi 1978 až 2000 sa zaoberal sledovaním zimujúcich vodných vtákov na Dunaji v okolí Štúrova. Podobne z Dunaja druh neuvádza ani Matoušek (1962).

Súčasná doba nesúca sa v znamení čoraz väčšieho zdokonaľovania digitálnej fotografickej techniky, internetu a možností rýchleho prenosu informácií a dát sa taktiež nesie i v znamení postupného zvyšujúceho sa záujmu verejnosti o pozorovanie vtákov – „birdwatching“, čo je samozrejme len potešujúce. Veľmi sa zlepšili možnosti pozorovania a dokumentácie vtákov, vrátane vzácnych zatúlancov. Môžeme vysloviť názor, že postupne sa zlepšujú možnosti a tvorí sa nový základ dát i možno pre potreby nového atlasu rozšírenia vtákov na Slovensku....Osobne želám štúrovskej partii našich ornitológov a vtáčkarov mnoho ďalších úspechov, veľa nových objavených vzácnych vtáčích zatúlancov ....Labuti malej – „labuťke“ prajem úspešné zavŕšenie zimovania na slovensko-maďarskom úseku Dunaja a bezpečný jarný návrat späť do severskej tundry.....

Jozef Lengyel

6.2.2010

© foto: autor článku

Použitá literatúra:

Hošek, V., 2001: Zimování vodních ptáků na Dunaji a v okolí Štúrova (juhozápadné Slovensko) v létech 1978 – 2000. Tichodroma, Vol.14: 7 – 23.

Krištín, A., 2002: Labuť malá/Labuť tundrová (Cygnus columbianus), p. 108-109. In.: Danko, Š., Darolová, A., Krištín, A.(eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. VEDA, Bratislava, 686 pp.

Matoušek, B., 1962: Faunistický prehľad Slovenského vtáctva. Časť II. Ac.rer.natur.mus.nat.slov., Bratislava, Vol.VIII: 3 – 93.

Trnka, A., 1997: Aktuálny prehľad vtákov Slovenska. Prvé vydanie, pre Slovenskú avifaunistickú komisiu Slovenskej ornitologickej spoločnosti, Trnava, 76 pp.

streda, 3. februára 2010

Cygnus cygnus - posol severu

Už dávnejšie som sa chystal, že si naplánujem služobnú cestu tak, aby som sa mohol zastaviť v najznámejšom kúpeľnom meste Slovenska, kde sa prišli na zimu rekreovať vzácne cestovateľky zo severu. Informáciu o labutiach spevavých (Cygnus cygnus) som mal už dlhšiu dobu od Braňa Matejoviča a v poslednom čase sa objavilo viacero záznamov aj na stránke Birding Slovakia. Podľa informácií od Braňa prvý krát ich tento rok pozoroval pán Kaňuščák 15.11.2009 na Donanovej važine pri Maduniciach. Odvtedy sa labute držia na rôznych lokalitách v okolí Piešťan.

Dnešná predpoveď počasia vyzerala dosť zle a od rána sa plnohodnotne realizovala. Intenzívne sneženie spôsobovalo veľa problémov na cestách a diaľnica od Trnavy na Považskú Bystricu bola vraj v zlom stave. Moja túžba vidieť tohto vtáka bola však silnejšia ako pud sebazáchovy a tak som sa rozhodol vyraziť. Všetky správy a predpovede sa napĺňali do bodky. Cesty neupravené, šlo sa skoro krokom a cestári skoro žiadny. Ale zvládol som to v pohode tam aj späť. Najprv som si vybavil služobné povinnosti v neďalekom mestečku a potom hor sa do kúpeľov. Miesto som našiel rýchlo vďaka presným inštrukciám.


Hneď pri príchode som spozoroval pár labutí so zabodnutými hlavami v bahne kanála. Zakrátko ich ale vytiahli a ukázal sa typický hrbol na oranžových zobákoch... Takže tak rýchle rovno z auta to nebude. Sneženie sa priebežne menilo a tak som sa obliekol a vytiahol výbavu, dnes iba poskromne bez monokulára. Rýchla kontrola okolia odhalila prítomnosť rybárika riečneho (Alcedo atthis) a keďže pre mňa je to pomerne vzácna príležitosť, vybral som sa rýchlo za ním, hoci to bolo opačným smerom. Na moje obrovské prekvapenie ma v tom snežení pustil na 7-8 metrov, možno aj bližšie. Z diaľky som postupne pozoroval, ako sedel nízko nad hladinou a pravidelne zaletoval loviť. Bolo to krásne divadlo a škoda, že som ho nemohol nafilmovať. Keď som sa priblížil, ostal už pozornejší a postupne sa mierne vzďaľoval, až kým neodletel preč. Ale aj tak mi dovolil spraviť niekoľko pre mňa skvelých záberov. Už toto bolo dostatočné pre úspešný deň, ale to som ešte nevedel, čo ma ďalej čaká.



Vybral som sa teda za labuťami na ich obvyklé miesto. A veru, hneď za zákrutou som zbadal čosi biele na ľade a od tej chvíle sa vo mne kopilo vzrušenie a veľké očakávanie. Videl som, že krásavice spia s hlavou pod krídlom a tak som sa snažil opatrne približovať. Najprv ma prezradila jedna bonzáčka kačica, ale to labute príliš nevyrušilo. Potom odletela aj volavka popolavá, ktorá sedela na ľade pri nich. Aj to bolo okay. Ale keď už som bol dosť blízko, zazvonil mi mobil a kým som celý hovor zrušil, labute sa pomaly začali breberať. Už predtým som si na jednej všimol žltý koreň zobáka a teraz sa obe ukázali v plnej paráde. Neustále husté sneženie ale spôsobilo nižšiu kvalitu fotiek. Cvakal som ale koľko to dalo. Labute sú naozaj zaujímavé. Mal som z toho veľkú radosť.







Po chvíľke sa labute začali brať na vodu a ja som rýchlo zmenil taktiku. Rozhodol som sa ich skúsiť nafilmovať. A bolo to dobré rozhodnutie. Dúfal som, že sa budú ozývať a veru nesklamali. Boli to síce iba 2-3 krátke zvolania, ale mali mystický nádych. Labute preplávali okolo mňa a začali sa pomaly vzďaľovať. Ja som sa snažil opatrne ich nasledovať, ale asi so mnou stratili trpezlivosť a po krátkej porade sa elegantne vzniesli a odleteli preč dole kanálom.








Vybral som sa teda naspäť k autu. Cestou ma na poli upútal zaujímavý kŕdlik spevavcov. Zdržiaval sa na stromoch a preletoval na burinu zbierať semená. Hlas som nepoznal, bol pre mňa nový a tak som začal mať podozrenie na konečne prvé stretnutie s pinkou severskou (Fringilla motifringilla). Fotil som o život, ale veľa fotiek bolo nanič. Keďže sa mi postupne zahmlievali všetky súčasti mojej optickej sústavy (okuliare, foťák aj ďalekohľad), navyše riadne zasnežené, nevedel som určiť, či sú to naozaj pinky. Až domáce detailné prehliadanie potvrdilo, že sa jednalo o konôpky (Carduelis cannabina). Potešilo ma to rovnako! Aj toto bolo moje prvé zimné pozorovanie a rovno v kŕdliku, ktorý by som odhadol aspoň na 100 kusov, ale ešte ich spočítam z fotiek. Výlet sa stále lepšil.



Cestou k autu som znovu zbadal, že na pôvodnom mieste sedí rybárik a tak som skúsil za ním ešte raz vybehnúť. Tentokrál sa ale jeho trpezlivosť skončila oveľa skôr. Dúfal som aspoň video jeho lovu z diaľky, ale evidentne už mal plné bruško drobných rybičiek a tak som zobral veľkým oblúkom preč.

Nasadol som do auta plný radosti zo skvelého výletu. V hlave som si prehrával všetkky tie momenty s krásnymi labuťami, ich hlas, elegantný let. Dufam, že som im nespôsobil veľa stresu mojou návštevou. Cestou preč som ešte pri prvých domoch zazrel nejaký kŕdlik spevavcov na orechu, popod ktorý som prechádzal a tak som zastavil. Zahmlievanie optiky dosahovalo po nastúpení do auta svoj vrchol a tak som nevidel skoro nič. Až doma som z fotiek zistil, že som konečne aspoň na záver mal tú časť s pinkou severskou a kŕdlikom zelienok.



Môj výlet sa naozaj vyplatil a ani neupravené cesty mi ho nijako vážne neznepríjemnili. Teším sa, až sa do Piešťan vyberiem znovu a užijem si spoločnosť ďalších vzácnych hostí. l

sobota, 9. januára 2010

Neslávny koniec slávneho lovca

Na začiatok chcem upozorniť, že tento článok nemá byť pokusom o morbidný ornitologický humor, ale krátkou správou o netypickom konci jedného lovca. Všetci dobre vieme, aké nástrahy číhajú na dravce a iné väčšie vtáky vo voľnej prírode, pretvorenej človekom na svoj obraz. Mnohé hynú na elektrických vedeniach, pri nárazoch do skla, ale aj pri stretoch s automobilmi alebo inými dopravnými prostriedkami.


Moji svokrovci, žijúci na dedine v okrese Poltár, majú malé hospodárstvo, nejaké zvieratá a trochu tej techniky za maštalou. Ako na každom dvore, aj u nich je dostatok rôznych zvyškov, na ktoré s radosťou prilietajú veľké kŕdle vrabcov alebo iných spevavcov. Niekedy je ich tu vidieť aj 60 naraz. A keďže ich dvor je na okraji dediny a nie ďaleko od lesa, využíva túto lokalitu v rámci potravinového rebríčka aj vyššie postavený tvor - jastrab krahulec (Accipiter nisus). Z rozprávania môjho svokra viem, že sem často zalietava loviť vrabce a nezriedka aj v jeho tesnej blízkosti prebiehal útok na nešťastného vrabca. Tie hľadajú útočisko v rôznych častiach jeho dvora, najviac niekde okolo kopy hnoja, v sene a podobne.


Pred niekoľkými dňami šiel svokor čosi robiť a potreboval ísť na jednom z jeho traktorov. Ako nasadol, na jeho veľké prekvapenie zistil, že v kabíne má spolucestujúceho, akurát, že sa chudák už vôbec nehýbal. Priamo pred volantom na nádrži traktora ležal uhynutý jastrab krahulec. Tento jedinec získal možno smutnú jedinečnosť v tom, že bol jeden z mála, ktorí zahynuli na vnútornej strane čelného skla automobilu. Traktor totiž už má čosi za sebou a nie všetky okná sú na svojom mieste. Jastrab evidentne naháňal nejakého vrabca. Ten sa snažil uniknúť a skryť priamo v traktore. Zadná časť je bez okna, aby vodič mohlo sledovať orbu alebo iné činnosti, ktoré s traktorom vykonáva. Chýba ale aj pravé okno na dverách. Vrabec vletel dnu cez zadný otvor a jastrab za ním. Vrabec ale pravdepodobne stihol vytočiť a vyletieť cez chýbajúce sklo. To ale jastrab už nestihol a stalo sa mu to osudným. Narazil do predného skla traktora a okamžite padol na nádrž, ktorá zasahuje až do vnútra kabíny.




Keď sme prišli ku svokrovcom po naše prázdninujúce deti, dozvedeli sme sa túto smutnú udalosť. Svokor krahulca odložil do voľnej klietky pre zajace, aby mi ho ukázal. Dravec bol už niekoľko dní mŕtvy, takže začínal páchnuť, ale spravil som niekoľko dokumentačných fotiek. Škoda, možno keby sme to vedeli skôr, mohol sa dať aspoň vypreparovať, ale v tomto stave to už nebolo veľmi možné. Ja som odhadol, že sa jedná asi o mladého samca, podľa veľkosti, ale istotu nemám.


Ako ukazuje táto príhoda, nástrah na vtáky číha všade dosť. Dnes bol úspešnejší malý vrabec, ktorý dokázal nájsť stratégiu na prežitie. Bohužiaľ pri tom prekonal aj svojho protivníka dosť fatálnym spôsobom. Aj to sa ale v prírode stáva. Všetkým veciam sa predísť nedá. Preto treba riešiť hlavne tie systémové problémy, ktoré spôsobujú smrť desiatok a stoviek dravcov ročne. Mnohé dokonca zámerným činom tvora druhu Homo Sapiens. Potom tieto situácie síce ostanú smutným príbehom, ale aspoň nebudú musieť byť vnímané v kontexte podstatne väčších zverstiev, ktoré sa na vtákoch páchajú.

Inkriminovaný traktor, ktorý má zadnú stranu celkom otvorenú.
Pohľad do vnútra kabíny, kde skončil život jastraba. Svokor ho našiel na plechu medzi volentom a predným oknom.

streda, 6. januára 2010

Nezvyčajný úlovok v potrave sokola sťahovavého

08.09.2009 som sa vybral na Hajnovejskú vodnú nádrž, pozrieť či v rámci ťahu nezaznamenám na hladine niečo zaujímavé. Za Veľkými Ripňanmi som si z auta všimol, že na poli sedí nejaký pre mňa nezvyčajný dravec, ktorý už pri letmom pohľade nemohol byť myšiakom, ktorých na tej lokalite posedáva vždy niekoľko desiatok.
Rýchle som sa s autom otočil, odparkoval a na moje veľké prekvapenie to bol sokol sťahovavý, mladý, ešte nevyfarbený, pravdepodobne tohtoročný vták. Aké však bolo moje sklamanie, keď sokol vyletel zrazu za sebou ťahal niekoľkocentimetrové sokoliarske pútka, ktoré mal pripevnené na oboch nohách a rolničku, ktorá ho tým príšerným zvukom musela veľmi otravovať!
Sťahováka som na tej istej lokalite pozoroval aj v nasledujúci deň. Tentoraz mal v pazúroch pravdepodobne holuba. Zdržiaval sa v blízkosti farmy hovädzieho dobytka, kde o divých holubov nebola núdza.
Ako sa neskôr ukázalo, sťahovák bol vynikajúci lovec preto aj napriek pútkam, ktoré mal na nohách nemal problémy so zaobstaraním potravy.


Ako trhal holuba, začala naň dorážať samica kane močiarnej. Sokol zaujal prikrčený postoj a bránil pred ňou svoju korisť. Po troch náletoch to samica kane močiarnej vzdala a odletela ďalej.

Dňa 12.09.2009 sme sa spolu s priateľkou stali svedkami neopísateľného divadla. Vracali sme sa z Nitrianskej Blatnice, ale cestu domov sme si o pár kilometrov predĺžili a šli sme cez Veľké Ripňany, so želaním či nestretneme sťahováka.
Mali sme šťastie, sokol sedel na svojom mieste. Posedával na oráčine. Takto sme ho pozorovali možno 10 min, so zaparkovaného auta. Odrazu sa len sokol strhol, nabral obrovské zrýchlenie, ale neustále sa držal nízko nad zemou a počas letu kopíroval terén. Takto letel asi 80 - 120m, keď odrazu nabral prudko výšku a začal stúpať. V tom sme si všimli, že tesne nad ním letí sokol myšiar. To už aj myšiar pochopil, že je zrejme terčom útoku, začala urputná naháňačka. Myšiar sa snažil zachrániť v blízkom oplechovanom senníku miestneho družstva, ale tesne pred tým, ako mohol doň vletieť cez štrbinu v streche, sťahovák ho dohonil. Myšiar začal neuveriteľne prenikavo kŕčovito pišťať, v tom priletelo na pomoc ulovenému sokolovi myšiarovy ďalších šesť myšiarov. Ulovený sokol naďalej pišťal, no to ho už sťahovák trhal na zemi. Zvyšní myšiari neustále dorážali na sťahováka, ten sa však venoval svojej koristi. Myšiari odleteli a prestali s dorážaním na sťahováka, až keď ulovený myšiar prestal vydávať kvílivé zvuky. Zrejme šlo o vylietanú rodinku sokola myšiara, ktorá takýmto spôsobom preukázala sociálne cítenie postihnutému jedincovi.
Ku sťahovakovi sme sa priblížili asi na 80m, ale bližšie sme už nešli, aby neodletel bez zaslúženej koristi.
Trhanisko som si bol nafotiť v nasledujúci deň. Po myšiarovi zostalo len perie.



Poslednú fotografiu sokola sťahovavého mám z 19.09.2009, kedy ho na lokalite fotil pán Kaňuščák.
Po tomto termíne som sťahováka pravidelne pozoroval až do 19.10.2009 (30.09., 10.10., 12.10., 17.10., 19.10.2009).
Sťahovák veľmi rád sedával na oráčine alebo blízkom kozli slamy, ale rád sedával aj na jabloniach alebo čerešniach popri hlavnej ceste.
Fotografie sokola sťahovavého som zaslal aj Jozefovi Chavkovi, ktorý jedinca určil ako samicu, čistú formu sokola sťahovavého.
Po termíne 19.10.2009 som už sťahováka nepozoroval. Buď odtiahol na nejakú inú lokalitu alebo sa mu stali osudnými pútka, ktoré naň číhali ako živá pasca. Je len otázkou času, kde sa nimi zachytí a zamotá, čo bude preň krutá pomalá smrť.

Príbeh jednej labutej rodinky

V roku 2009 som sa stretol s veľmi zaujímavým javom u labute veľkej (Cygnus olor) na vodnej nádrži Krtovce. Pravdepodobne sa jednalo o adopciu osirotených mláďat iným, cudzím párom, ktorý nejakým spôsobom o svoje mláďatá prišiel.
Vodná nádrž Krtovce sa nachádza na toku potoka Hlavinka prameniaceho v pohorí Považský Inovec. Rozloha vodnej nádrže je 19ha, jej zadná časť je tvorená bohatým porastom tŕstia a pálky, ako aj brehovými porastmi kríkov a stromov.
Nádrž je pravidelným hniezdiskom všetkých bežných druhov vodných a na vodu viazaných druhov. Pravidelne tu hniezdia kaňa močiarna, chriašteľ vodný, sliepočka vodná, lyska čierna, potápka chochlatá, potápka malá, bučiačik malý, trsteniarici veľkí, bahenní, obyčajní a malí, svrčiaci slávikovití a riečni. V posledných rokoch tu pravidelne hniezdi aj hrdzavka potápavá.
Okrem týchto obyvateľov vodnú nádrž na hniezdenie pravidelne využíva aj labuť veľká. V roku 2009 hniezdne teritórium obsadil adultný pár už 22.03.2009. Znášku začala samica zahrievať koncom mája. Ako sa neskôr ukázalo, pár dňa 01.07.2009 vodil päť mláďat, všetky boli šedé.
V blízkosti vodnej nádrže Krtovce sa vzdušnou čiarou asi 500m nachádza vodná nádrž Urmince II., pri obci Hajná Nová Ves. Vodná nádrž je napájaná potokom Dolinka, prameniacom takisto v pohorí Považský Inovec. Rozloha vodnej nádrže je 14ha, s menším pobrežným zárastom ako vodná nádrž Krtovce.
Druhové zloženie hniezdičov je podobné ako na VN Krtovce. Na oboch vodných nádržiach je zakázaný rybolov. Nádrže slúžia aj ako významný oddychový prvok pre migrujúce vtáctvo.
Taktiež, aj táto lokalita je hniezdiskom labute veľkej. V roku 2009 pár obsadil lokalitu 16.03.2009, teda takmer v rovnakom čase ako na VN Krtovce, avšak tento pár začal s hniezdením omnoho skôr. Samica započala inkubáciu už 28.03.2009, čo je pre tento druh naozaj veľmi skoro. Pár vyviedol 3 mláďatá (dve biele, jedno šedé) a už 24.05.2009 boli rodičmi sprevádzané na vodnej hladine. V tomto čase na susednej nádrži ešte len začínala inkubácia.
Na vodnej nádrži Krtovce prebiehalo všetko v poriadku, mláďatá rástli, rodinka bola celá, až do obdobia 05.09.2009, kedy odrazu záhadným spôsobom zo dňa na deň zmizli obaja adultní vtáci a na vodnej ploche zostalo päť osirotených mláďat. Zmiznutie adultov je záhada, pretože labuť je veľmi verná mláďatám a za normálnych okolností ich nikdy neopustí, a už nie obaja rodičia naraz. Žeby zástrel ad. vtákov ...? V tom čase už mláďatá na vodnej nádrži Hajná (I. polovica septembra) boli vzletné a spolu s rodičmi začali preletovať na vodnú nádrž Krtovce. Adulti z Hajnej nemali na vodnej nádrži Krtovce seberovného protivníka, rýchle si nádrž osvojili za svoj domovský okrsok a osirotené mláďatá začali veľmi ostro napádať a biť. Mláďatá sa roztratili, každé do iného kúta nádrže a postupne sa dve mláďatá z kŕdlika stratili a zostali len tri. Tie som často nachádzal mimo vodnej plochy, posedávať na okolitých poliach, často krát som ich musel priniesť aj zo 400m vzdialenosti od nádrže, nakoľko boli častokrát dezorientované a hrozilo im, že by ich v noci mohol napadnúť nejaký predátor.
Denne som na lokalitu chodil a snažil sa ich prikrmovať chlebom a starým pečivom, ktorý veľmi radi prijímali.
16.10.2009 boli na lokalite ešte štyri mláďatá pôvodného páru, po tomto dátume už len tri. Po tomto termíne labute z Hajnej natrvalo opustili Krtovce a nezdržiavali sa už ani na VN Urmince. Zrejme odtiahli s mláďatami niekam na zimovisko.



12.11.2009, už po výlove rýb na vodnej nádrži pristálo päť adultných vtákov, z ktorých dva (zjavne pár) začali o tri osirotené mláďatá javiť záujem. Spočiatku sa držali obďaleč, no neskôr ich už sprevádzali po celej vodnej nádrži. Pri kŕmení mláďat chlebom si držali odstup, ku mne sa nepriblížili, chleba neprijímali a čakali na mláďatá v dostatočnej vzdialenosti.
Zvyšné tri ad. labute 13.11. už na lokalite neboli, zostali tam len tieto dve, ktoré sa neustále zaujímali o mláďatá.


Mláďatá počas dňa chodili "napešo" na pašu, na pravú stranu vodnej nádrže, ktorá bola obsiata ozimnou pšenicou. Adultné vtáky zostávali na vode, boli však dosť nepokojné, keď boli bez mláďat a neustále s nimi udržovali hlasový kontakt.
Mláďatá, keď ma videli, že prichádzam na aute a mám pre ne chlieb, nechali pašu a išli mi naproti.


Neskôr sa na pašu odvážili aj adoptívny rodičia. Zaujímavé bolo, že zatiaľ čo mláďatá chodili na pašu peši (ešte nevedeli lietať), adultné vtáky vždy počkali kým tam prídu a neskôr za nimi prileteli z nádrže.
Po 1x som videl mláďatá letieť 14.11.2009. Bol to parádny pohľad a pocit! Po tomto momente som si myslel, že už je všetko v poriadku, keď prídu mrazy, mláďatá s rodičmi bezpečne odletia na nezamrznuté plochy. Ale nebolo tomu tak!

12.12.2009 pristál na hladine iný adultný vták a samec z náhradného rodičovského páru prejavil správanie ako v prípade vlastných mláďat a "narušiteľa" atakoval na hladine dovtedy, kým ten lokalitu neopustil a neodletel preč.


S príchodom polovice decembra nastala zmena počasia, začalo mrznúť a nočné teploty dosahovali aj -10°C. Dlhšiu dobu som nebol na vodnej nádrži, nakoľko mi to časovo nevychádzalo, preto 18.12.2009, keď to už bolo možné, ponáhľal som sa na nádrž pozrieť, čo je s mláďatami, či úspešne odleteli a opustili lokalitu. Nádrž už bola pod silnou vrstvou ľadu, labute som tam nevidel, preto som sa potešil, že všetko dobre dopadlo. Na moje prekvapenie, som však jedno mláďa našiel na poli, sedelo pri tŕstí, zjavne vyčerpané. Zvyšné dve labute odleteli so svojimi rodičmi. Zaujímavé, že toto mláďa zostalo na lokalite, aj keď už lietať vedelo.


Neváhal som, okamžite som ju chytil, dal do vreca a rozhodol som sa ju zaviesť na Váh do Piešťan a vypustiť ho pod Sklený most, kde zimuje niekoľko desiatok labutí.



Cestou som telefonoval pánovi Kaňuščákovi, že veziem na Váh labuť. Dohodli sme sa, stretli sme na parkovisku pri Váhu. Labuť sme okrúžkovali (A1118) a vypustili na Váh, medzi ostatné labute.


Prvé kroky na brehu Váhu

Záver:
  • mladé labute som po prvý krát videl na hladine 01.07.2009, kedy ad. pár vodil päť mláďat.
  • v období okolo 05.09.2009 záhadne zmizli obaja adultní rodičia, zostalo len päť osirotených mláďat
  • po 16.10.2009 na lokalite zostali už len tri mláďatá. Zvyšné dve zmizli, zrejme uhynuli v dôsledku neustáleho prenasledovania a tvrdého atakovania párom z VN Urmince II.
  • od 12.11.2009 sa mláďat ujal pár, ktorý na lokalitu priletel s troma inými ad. vtákmi. Tie však 13.11.2009 lokalitu opustili, zostal iba tento pár, ktorý pri mláďatách zostal až do ich spoločného odletu v polovici decembra. Počas starostlivosti o mláďatá vykazoval správanie a všetky znaky, akoby boli skutočnými rodičmi mláďat, vrátane teritoriálnych prejavov gunára voči iným príslušníkom rovnakého druhu.
  • mláďatá boli na lokalite bez rodičov presne 54 dní
  • zaujímavé je aj veľmi skoré hniezdenie páru z VN Urmince II.