Nezvyčajný úlovok v potrave sokola sťahovavého

08.09.2009 som sa vybral na Hajnovejskú vodnú nádrž, pozrieť či v rámci ťahu nezaznamenám na hladine niečo zaujímavé. Za Veľkými Ripňanmi som si z auta všimol, že na poli sedí nejaký pre mňa nezvyčajný dravec, ktorý už pri letmom pohľade nemohol byť myšiakom, ktorých na tej lokalite posedáva vždy niekoľko desiatok.

Rýchle som sa s autom otočil, odparkoval a na moje veľké prekvapenie to bol sokol sťahovavý, mladý, ešte nevyfarbený, pravdepodobne tohtoročný vták. Aké však bolo moje sklamanie, keď sokol vyletel zrazu za sebou ťahal niekoľkocentimetrové sokoliarske pútka, ktoré mal pripevnené na oboch nohách a rolničku, ktorá ho tým príšerným zvukom musela veľmi otravovať!

Sťahováka som na tej istej lokalite pozoroval aj v nasledujúci deň. Tentoraz mal v pazúroch pravdepodobne holuba. Zdržiaval sa v blízkosti farmy hovädzieho dobytka, kde o divých holubov nebola núdza.

Ako sa neskôr ukázalo, sťahovák bol vynikajúci lovec preto aj napriek pútkam, ktoré mal na nohách nemal problémy so zaobstaraním potravy.

Ako trhal holuba, začala naň dorážať samica kane močiarnej. Sokol zaujal prikrčený postoj a bránil pred ňou svoju korisť. Po troch náletoch to samica kane močiarnej vzdala a odletela ďalej.

Dňa 12.09.2009 sme sa spolu s priateľkou stali svedkami neopísateľného divadla. Vracali sme sa z Nitrianskej Blatnice, ale cestu domov sme si o pár kilometrov predĺžili a šli sme cez Veľké Ripňany, so želaním či nestretneme sťahováka.

Mali sme šťastie, sokol sedel na svojom mieste. Posedával na oráčine. Takto sme ho pozorovali možno 10 min, so zaparkovaného auta. Odrazu sa len sokol strhol, nabral obrovské zrýchlenie, ale neustále sa držal nízko nad zemou a počas letu kopíroval terén. Takto letel asi 80 - 120m, keď odrazu nabral prudko výšku a začal stúpať. V tom sme si všimli, že tesne nad ním letí sokol myšiar. To už aj myšiar pochopil, že je zrejme terčom útoku, začala urputná naháňačka. Myšiar sa snažil zachrániť v blízkom oplechovanom senníku miestneho družstva, ale tesne pred tým, ako mohol doň vletieť cez štrbinu v streche, sťahovák ho dohonil. Myšiar začal neuveriteľne prenikavo kŕčovito pišťať, v tom priletelo na pomoc ulovenému sokolovi myšiarovy ďalších šesť myšiarov. Ulovený sokol naďalej pišťal, no to ho už sťahovák trhal na zemi. Zvyšní myšiari neustále dorážali na sťahováka, ten sa však venoval svojej koristi. Myšiari odleteli a prestali s dorážaním na sťahováka, až keď ulovený myšiar prestal vydávať kvílivé zvuky. Zrejme šlo o vylietanú rodinku sokola myšiara, ktorá takýmto spôsobom preukázala sociálne cítenie postihnutému jedincovi.

Ku sťahovakovi sme sa priblížili asi na 80m, ale bližšie sme už nešli, aby neodletel bez zaslúženej koristi.

Trhanisko som si bol nafotiť v nasledujúci deň. Po myšiarovi zostalo len perie.

Poslednú fotografiu sokola sťahovavého mám z 19.09.2009, kedy ho na lokalite fotil pán Kaňuščák.

Po tomto termíne som sťahováka pravidelne pozoroval až do 19.10.2009 (30.09., 10.10., 12.10., 17.10., 19.10.2009).

Sťahovák veľmi rád sedával na oráčine alebo blízkom kozli slamy, ale rád sedával aj na jabloniach alebo čerešniach popri hlavnej ceste.

Fotografie sokola sťahovavého som zaslal aj Jozefovi Chavkovi, ktorý jedinca určil ako samicu, čistú formu sokola sťahovavého.

Po termíne 19.10.2009 som už sťahováka nepozoroval. Buď odtiahol na nejakú inú lokalitu alebo sa mu stali osudnými pútka, ktoré naň číhali ako živá pasca. Je len otázkou času, kde sa nimi zachytí a zamotá, čo bude preň krutá pomalá smrť.