Dnešná predpoveď počasia vyzerala dosť zle a od rána sa plnohodnotne realizovala. Intenzívne sneženie spôsobovalo veľa problémov na cestách a diaľnica od Trnavy na Považskú Bystricu bola vraj v zlom stave. Moja túžba vidieť tohto vtáka bola však silnejšia ako pud sebazáchovy a tak som sa rozhodol vyraziť. Všetky správy a predpovede sa napĺňali do bodky. Cesty neupravené, šlo sa skoro krokom a cestári skoro žiadny. Ale zvládol som to v pohode tam aj späť. Najprv som si vybavil služobné povinnosti v neďalekom mestečku a potom hor sa do kúpeľov. Miesto som našiel rýchlo vďaka presným inštrukciám.
Hneď pri príchode som spozoroval pár labutí so zabodnutými hlavami v bahne kanála. Zakrátko ich ale vytiahli a ukázal sa typický hrbol na oranžových zobákoch... Takže tak rýchle rovno z auta to nebude. Sneženie sa priebežne menilo a tak som sa obliekol a vytiahol výbavu, dnes iba poskromne bez monokulára. Rýchla kontrola okolia odhalila prítomnosť rybárika riečneho (Alcedo atthis) a keďže pre mňa je to pomerne vzácna príležitosť, vybral som sa rýchlo za ním, hoci to bolo opačným smerom. Na moje obrovské prekvapenie ma v tom snežení pustil na 7-8 metrov, možno aj bližšie. Z diaľky som postupne pozoroval, ako sedel nízko nad hladinou a pravidelne zaletoval loviť. Bolo to krásne divadlo a škoda, že som ho nemohol nafilmovať. Keď som sa priblížil, ostal už pozornejší a postupne sa mierne vzďaľoval, až kým neodletel preč. Ale aj tak mi dovolil spraviť niekoľko pre mňa skvelých záberov. Už toto bolo dostatočné pre úspešný deň, ale to som ešte nevedel, čo ma ďalej čaká.
Vybral som sa teda za labuťami na ich obvyklé miesto. A veru, hneď za zákrutou som zbadal čosi biele na ľade a od tej chvíle sa vo mne kopilo vzrušenie a veľké očakávanie. Videl som, že krásavice spia s hlavou pod krídlom a tak som sa snažil opatrne približovať. Najprv ma prezradila jedna bonzáčka kačica, ale to labute príliš nevyrušilo. Potom odletela aj volavka popolavá, ktorá sedela na ľade pri nich. Aj to bolo okay. Ale keď už som bol dosť blízko, zazvonil mi mobil a kým som celý hovor zrušil, labute sa pomaly začali breberať. Už predtým som si na jednej všimol žltý koreň zobáka a teraz sa obe ukázali v plnej paráde. Neustále husté sneženie ale spôsobilo nižšiu kvalitu fotiek. Cvakal som ale koľko to dalo. Labute sú naozaj zaujímavé. Mal som z toho veľkú radosť.
Po chvíľke sa labute začali brať na vodu a ja som rýchlo zmenil taktiku. Rozhodol som sa ich skúsiť nafilmovať. A bolo to dobré rozhodnutie. Dúfal som, že sa budú ozývať a veru nesklamali. Boli to síce iba 2-3 krátke zvolania, ale mali mystický nádych. Labute preplávali okolo mňa a začali sa pomaly vzďaľovať. Ja som sa snažil opatrne ich nasledovať, ale asi so mnou stratili trpezlivosť a po krátkej porade sa elegantne vzniesli a odleteli preč dole kanálom.
Vybral som sa teda naspäť k autu. Cestou ma na poli upútal zaujímavý kŕdlik spevavcov. Zdržiaval sa na stromoch a preletoval na burinu zbierať semená. Hlas som nepoznal, bol pre mňa nový a tak som začal mať podozrenie na konečne prvé stretnutie s pinkou severskou (Fringilla motifringilla). Fotil som o život, ale veľa fotiek bolo nanič. Keďže sa mi postupne zahmlievali všetky súčasti mojej optickej sústavy (okuliare, foťák aj ďalekohľad), navyše riadne zasnežené, nevedel som určiť, či sú to naozaj pinky. Až domáce detailné prehliadanie potvrdilo, že sa jednalo o konôpky (Carduelis cannabina). Potešilo ma to rovnako! Aj toto bolo moje prvé zimné pozorovanie a rovno v kŕdliku, ktorý by som odhadol aspoň na 100 kusov, ale ešte ich spočítam z fotiek. Výlet sa stále lepšil.
Cestou k autu som znovu zbadal, že na pôvodnom mieste sedí rybárik a tak som skúsil za ním ešte raz vybehnúť. Tentokrál sa ale jeho trpezlivosť skončila oveľa skôr. Dúfal som aspoň video jeho lovu z diaľky, ale evidentne už mal plné bruško drobných rybičiek a tak som zobral veľkým oblúkom preč.
Nasadol som do auta plný radosti zo skvelého výletu. V hlave som si prehrával všetkky tie momenty s krásnymi labuťami, ich hlas, elegantný let. Dufam, že som im nespôsobil veľa stresu mojou návštevou. Cestou preč som ešte pri prvých domoch zazrel nejaký kŕdlik spevavcov na orechu, popod ktorý som prechádzal a tak som zastavil. Zahmlievanie optiky dosahovalo po nastúpení do auta svoj vrchol a tak som nevidel skoro nič. Až doma som z fotiek zistil, že som konečne aspoň na záver mal tú časť s pinkou severskou a kŕdlikom zelienok.
Môj výlet sa naozaj vyplatil a ani neupravené cesty mi ho nijako vážne neznepríjemnili. Teším sa, až sa do Piešťan vyberiem znovu a užijem si spoločnosť ďalších vzácnych hostí. l
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára